PART 1
Sneh a jadro tvojej duše,
kvapky dažďa, tóny súše,
Hmla a výkrik v tvojej mysli,
nepočuješ, čo si myslím.
Necítiš, jak vnútro horí.
Si jak sedlák na Záhorí,
v pokoji si pasieš stádo,
len aby ťa malo rado.
Vôkol oviec Dunčo beží,
necítiš, jak husto sneží.
(Sneh a jadro tvojej duše...)
PART 2
Cez slzy vidím na vlka,
cez plot svoje hnáty súka.
Načahuje za ovcami,
vraj sú s Dunčom starí známi.
Prepustí mu jednu vločku
a keď sedlák otázočku
"Kde mám ovcu?" spýta sa ho,
starého psa úplatného,
nedočká sa odpovede.
Krutý svet - a on to vedel.
Neriešil to, načo by aj,
iný mrav, bo iný to kraj,
ale krutosť v každom kútku,
hlavu nosia ľudia v smútku.
Bez oviec sa ťažko stoná,
bez sedláka Dunčo skoná,
bez lásky sme všetci chorí,
no a s láskou? "I am sorry."
Why in english? You don't have to.
'Cause Ťa ľúbim. Absolute truth.
Dátum vloženia 3. 12. 2008 20:26Egonom
Samota na záhorí
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1579
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- el
zaujímavé
4. 12. 2008 18:06