Basnicky.sk

Egonom  Zobraziť/skryť lištu autora

Samota na záhorí

PART 1

Sneh a jadro tvojej duše,
kvapky dažďa, tóny súše,

Hmla a výkrik v tvojej mysli,
nepočuješ, čo si myslím.

Necítiš, jak vnútro horí.
Si jak sedlák na Záhorí,

v pokoji si pasieš stádo,
len aby ťa malo rado.

Vôkol oviec Dunčo beží,
necítiš, jak husto sneží.

(Sneh a jadro tvojej duše...)


PART 2

Cez slzy vidím na vlka,
cez plot svoje hnáty súka.

Načahuje za ovcami,
vraj sú s Dunčom starí známi.

Prepustí mu jednu vločku
a keď sedlák otázočku

"Kde mám ovcu?" spýta sa ho,
starého psa úplatného,

nedočká sa odpovede.
Krutý svet - a on to vedel.

Neriešil to, načo by aj,
iný mrav, bo iný to kraj,

ale krutosť v každom kútku,
hlavu nosia ľudia v smútku.

Bez oviec sa ťažko stoná,
bez sedláka Dunčo skoná,

bez lásky sme všetci chorí,
no a s láskou? "I am sorry."

Why in english? You don't have to.
'Cause Ťa ľúbim. Absolute truth.
Dátum vloženia 3. 12. 2008 20:26
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1579
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. el

    zaujímavé

    4. 12. 2008 18:06