Basnicky.sk

Neviem či to bola láska.
Či len ošial.
Myslela som na teba.
Na tie tvoje dlhé
tenké nohy a kolená.
Vyznávam sa z obdivu.

Je to snáď už choroba.

Chcem svoj sen.
Je na tom niečo zlého?

Do vankúša som plakala
ako blázon vysoko
som skákala.
Aby si si všimol ma,
že existujem.

Márna sláva
ja v tvojom živote
hrala som len rolu
náhradníka.

Medziobdobie.
Boh vie chcela som viac.
Túžila som viac.

Láska, prečo si taká
potvora.
Kvôli teba padla som
až na dno.
A potom sa zviechala
celé storočia.

Ako blázon.
Každému na smiech.
Nech si do mňa vrtnú.
Amatéri.

Keď majú odvahu.

Ja ju nemám.
Nemám odvahu ťa milovať.

Láska neznamená umierať.
Ale túžba žiť.
Tu a teraz.

Bol to ošial.
Bola som strápená.
Hľadala som sa bez
mena.
Otrávená, že mi
osud nedoprial ťa.

Ale teraz chápem.
My dvaja nikdy
nebudem jeden.

A ja patrím do
iného sveta.
Ty máš už inú.
A ja mám pokrk
utrpenia.

Som kto som.
A nechcem byť iná.

Som kto som.
A som hrdá na to.
Aj keď príliš
sladká.
Ja kašlem už na to.
Aj na to čo mohlo byť
ani nie je.
Nech sa zo mňa tvoja
skupina smeje.

Ja tancovať bosá
na námestí budem.
A úplne celá
ti ujdem.
Už ma nechytíš.
Preč sú tie časy.

Zbohom buď a
maj sa kámoš.
Či čo si bol
vlastne mi.

Nedokážem to pomenovať.

Ošiaľ?
Láska?