Basnicky.sk

Dívala sa z okna ako sneh padá dole a naráža na zem.Tak pomaly ale neustále,ako jej nádej,že ju niekto niekedy bude mať rád.Doma bola ešte jej mama,otec,sestra ale ona sa aj napriek tomu cítila sama.Vo vnútri.Chcela nájsť niekoho,kto by bol jej kamarát.Jej by to stačilo.Nejakú kamarátku.Pre ktorú by bola ona naj.Nie len akože.Ktorá by jej pomohla keby potrebovala,ktorá by si ju vybrala do družstva aj ked vie,že je nešikovná.Bolo 15:30 a ako rozmýšľala o svojom nepodstatnom živote,zazvonil jej mobil.“Ahoj,nejdeš von?Viem,už som ti dnes preto volala,ale je tu taká nuda bez teba.“ozval sa hlas jej kamošky Simi.“Ahoj,vieš ani sa mi neche.Ved tam je aj Nata nie?Určite ma zastúpi.““No tak to sa veľmi mýliš moja,teba nenahradí nikto.Si jedinečná.Tak čo teda ideš?“prosíkala Sima.“No,tak teda idem sa obliecť a prídem.Počkajte.Papaaa“odpovedala,trošku zo slzami v očiach Jana.Dojalo ju to čo povedala.A zistila,že jej život nie je taký bezvýznamný.Má pre koho žiť...

P.S.škoda len,že ja nemám také šťastie.Tento príbeh je písaný podľa mna.Lenže,moja nádej,že budem mať takú kamošku,sa roztopila tak,ako snehovala vločka pri dotyku zo zemou.