Prázdnotu vypĺňaju vlny,
ktoré mi nič nevravia.
Slová,
ktoré sa mi z hlavy tratia.
Dúfam,
že tá modrá farba medzi riadkami
to zahalí.
Vraví sa,
že stále sa niečo vraví.
Že sú to zle mravy.
Že včerajšok je históriou.
Dnes mám žiť pre prítomnosť.
Ja, ale...
...myslím na budúcnosť.
(neustále)
Kráčam cestou
pre mňa neznámou.
A prázdnotu mi vyplňaju vlny.
V ušiach mi duni
do okola tá istá pesnička.
No nepohnem sa.
Som prikovaná.
Nepohnem sa z miesta.
Malá bodka,
ktorú nikto nevidi.
Ani ja.
Prečo sa na tú bodku nezamerám?
To nieje len taká bodka.
No on ma z toho neprebudí.
Je niečo za tým?
Nové?
Ach..
Veď viem,
ja som tá prazdnota,
čo vypľňaju vlny.
Dátum vloženia 30. 9. 2008 19:04krasovlaska
Nádej
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1620
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti