Basnicky.sk

slzy su jedina zachrana ped svetom. sakura kvitnuca v zime a sneh padajuci do vody. nekonecny kolobeh vsetkej tej slavy a padou je zamotany ako vsetko okolo mna. neuveritelna tuzba zmiznut z planety kde biely je cierny a opakom byva pravda. neviditelny vidi duhu a duha je skryta v ociach nehy. vsetko co chcem eraz povedat nedava ani najmensi zmysel a predsa povie vsetko. a plakat? naco plakat raz ked clovek moze plakat aj cely zivot lebo nic nieje krasne kedze ma vsetko koniec. alebo sa mylim? alebo je to vsetko inak? kvapky krvy padajuce nadol prevudzaju nehu a den je iba taka kratka chilka na nadycha vydych tu uz nieje potreba. vsetko ma uz opustilo a sil coraz viac ubuda. a kam sa podel svet ktory som tak milovala? darovala som ho nocnej vile ved ta uz vie co s nim. je koniec blaznivy napad? je laska bezcenna? ma to cele zmysel? ty cely premoceny dazdom prosis o pomoc ale ja ti nepomozem pretoze to nema zmysel a preto by som sa ppotom mala karhat. ked zaslo slnko a dazd je jedina utecha choreho neba. mrak za mrako z dazda urobia sneh a kazda vlocka je najvzacnnejsia vec ktoru moja hlava moze mat. a si prec. jedina nadej toho mracna. prvy ktory mi ukazal kde svieti slnko a teraz si tak daleko a ja znova nevidim jeho svit. chybas mi a predsa ta v duchu casto preklinam pretoze boli nehladiet do oci v ktorych svieti kazda hviezda tak jasne. noc ponori moje zmysli iba do tvojich ruk ale ty o tom nevies nevies ze ja som posledna hrozba tvojich peknych snou a pomstim svoj plac. zlomene srdce ti darujem a aj ked viem ze o neho nestojis aspon konecne nebudem rozmyslat nad tym ci som spravila chybu ze som svet otocila narubi.