Basnicky.sk

i-kvetinQ-a  Zobraziť/skryť lištu autora

Farebny

Toto darujem jednemu cloveku. clovek ktory pre mna osone nespravil nic ale vaetko co mam je on. niektory vedia kto to je a vrucne vravim ze Arigato Gozaimash.

Chcel by byt svet taky farebny aky ho chcem ja? Kazda kvapka padla na parapetnu dosku uplne sama a predsa tvori dazd. Kolobeh neprestavajucej vody.
kazda farba a pomali jas slnka ukaze nam tu duhu ktoru sme obaja tak chceli znova mat.
medzi prstami nam unika osud ale navzajom si ho chitame spet.

Azurove nebo nas oboch tak zvlastne spaja. Myslienka na koniec sa zda byt daleko. Nechcem ti dat zbohom. Zbohom farbam. Zbohom snom. Este raz do teba stuchnut s otazkou ako ma mas rad. A potom sa sama seba spytam preco? Preco ja? Preco som to prave ja? Ja ako ta kvapka na skle. Sama padajuca hviezda . ci placuce nebo nevie kto som? A viem to ja? Vies to snad ty? Nie nevieme to preto zatial mlcime.

Prstami prechaczam po mokrej trave a zacinam zistovat ako je zem velka. Zarazu tu niesi. Si daleko prec. Svet stratil vseku farbu a moje srdce je znova ciernobiele. Prazdne a bez myslienok. Ci predsa je tam nejaka cesta? Cesta k tebe. Ak hej tak preco sa nezberame rovnako mozno ty si uz davno zabudol kde som zbocila. Ze trava tuna skoncila. Ze zmizla a jej jas ostal chladnym ako mesiac ktory nam svietil na cestu.

mozno zachvilku vyhasnem a budem len bludit vecnou tmou. Hviezda sviet mi na kroky a nenechaj ma stratit sa. Nenechajte ma znova plakat. Uz znova nie. Nechcem uz byt ta ktora pre slzy vidi len to co by nemala. Chcem znova vediet co sa s tebou deje. Si vobec sam? Mas vobec ponatia ako sa citim chcel by si verit vsak ,ale ja uz neverim.

Rosa padla na zem. Rano ruzovou skvitlo v krase. Znova som o krok blizsie k tomu aby som bola stastna. Len veselost nestaci. Usmev, pohlad, laska, a je toto stastie, ked ta mam ale nie nadosah? Rok po roku cakam kym opadne listie a ty ako cierna panicka moju temotu zakopes pod zem. Potom padne znova sneh a ty ma nechas opet samu. Len cakat. A plakat. Sama . naveky? Ci este dalej? Pre mna su naveky a nikdy dve neci ktore sa nedaju splnit. Ved nikto nevie ci nikdy nebude potrebovat lasku a potm ta laska aj tak nepretrva navzdy. To preto si odomna vzdy tak prec? Preto sa stale citim sama?

Odveka pravda ukrita niekde tam kde slnko vychadza. Tam si aj ty. A tvoj usmev. Bojim sa o neho. Nerada by som prisla o nieco take ako je tvoj usmev. Najkrajsie co ma rano prebudi. Nedokazem bez teba spravit ani jediny nadych.neviem preco sa tak bojim. Ved ja ti verim. Verim ze si moj a naveky budes. A zova naveky. Neuveritelne naveky.

A dnes tu stojim stebou. Lupienky tych ruzovych kviektou nam padaju na tvar. Citim tvoj dych no nemam odvahu ta pobozkat. Hladim tvoju dlan. Citim duhu. Je niekde v tvojich ociach farby sa mi vratili. Dakujem ti za vstkko. Si moje vsetko moja jedina nadej a duha mojho zivota.
Dátum vloženia 13. 9. 2008 00:44
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1765
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. rohlík

    preco tam nie je interpunkcia..ved je to normalny dlhy text..nerozumiem niekedy..velmi vela gramatickych chyb k tomu..ked si to ale odmyslim, tak je to podla mna celkom dobry text

    13. 9. 2008 01:12
  2. zafirus

    No začnem asi takto ono vyjadrenie pocitov hovorí myslím že za všetko ale psychológovia maju každy den pripady ludi ktorý sú závislí na ľudoch s tratili vlastnú slobodu láska potrebuje voľnosť aby mohla odísť ale aby sa mohla aj vrátiť ale úcta a dôvera tam musí byť vždy ak ti niekto neopetuje city dlhy čas myslím že sa iba týraš

    13. 9. 2008 16:27
  3. i-kvetinQ-a (napísal autor básne)

    rohlik: ja viem ze tam ta interpunkcia chyba a ze mam chyby.. no uz to nemozem upravit
    zafirus: viem... :( no dakujem))

    14. 9. 2008 14:58