Basnicky.sk

Ušiel,
ušiel si s tvárou ukrytou v nestrannosti.
Zutekal si pred tým súdom
čo uťal by ti jeden z tvojich štítov nedotknutelností,
no dovedieš sa len k tŕňom
lebo iba tam môžeš keď cesty si sa bál,
chodníka čo vedie ťa k známim dňom.
Takto pútnikom bez cieľa si sa stal

Čas ťa blázní nevieš odkiaľ kam,
neveríš, že ťa ešte spasí
falošný duše klam.

Veď načo by sa mŕtvy na živého hral,
načo by tú večnosť pre bolesti dal.
Kto odpovie keď otázok nieto,
samotou sa ničíš no ona je ako bál
nie však plný jemnej hudby
no silný ako vietor,
nie je darcom množstva usmiatých tvárí
no napáchnutý pocitom hanby.

Jediný nápoj čo nechá ťa žit
a zároveň každým dúškom smedí ťa
a snaží sa všetky radosti skryť.

Droga silná v tmavej komore,
silnešia než hociktorá,
hľadáš lieky no sám nevieš ktoré
veď mnoho ich skúsil si
a nepomohol žiaden z nich.
Úzkosť tlačí,
šepoce
"Nahliadni do čiernych kních,
zabudni, že plameň človeka v srdci blčí"
Kam sa podeješ
kam sa len stratíš
keď vieš,
že krátky moment života nenavrátiš.