Basnicky.sk

Kvety zatvárajú svoje hlávky,
lúka potemnela,
púpavy ohňostrojov vidieť iba z diaľky,
iskra života sa vytratila.
Potok pomaly prestáva tiecť,
za kopcami vtáky lenivo zosadli,
páv sa nechce viac pyšne niesť,
nekonečný spánok pre seba ukradli.
Šum lístia ustal
a vietor nešepká tajomné čary,
večný kolobeh zastal,
hojdačky sa dohojdali.
Okná budov zívajú hmlou,
posledné svetlá vyhasli,
nikto teraz nekričí temnotou,
stromy zelene slabúčko dorástli.
Tí, čo sa milovali
ležia v čase, čo sa stráca,
zrnká piesku sa presypali,
posledná sviečka zhasla.
Už sa to približuje,
hodiny prestali biť,
takto vyzerá v nútro mojej duše,
nie je tam vôbec, jednoducho vôbec nič.