Zovšednel som
vo víre bežných povinností,
nie je čas
na návrat do minulosti.
Ostal som sám,
sám, ako prst,
neviem čo mám
vložiť do úst.
Hlava zo srdcom
márny boj vedie,
na tvári úsmev
a v duši chvenie
Po nociach mesačných
nebo sa zatmelo,
po románoch ľúbostných
popol rozfúkalo.
Dátum vloženia 6. 9. 2008 10:14tom.ba
Realita
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1186
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- tom.ba (napísal autor básne)
dufam ze sa bude pacit viac...takze cakam na kritiku
6. 9. 2008 10:14 - rohlík
ono by to nebolo zle..keby tie rymy sli nejak lahsie a prirodzenejsie..ale paci sa mi tretia strofa..ta vyznie dobre..ani ta 4ta by nebola zla..ale lepsie by znela keby bol urdzany rytmus,co nie je...ale ja som tiez len amater..takze tak
6. 9. 2008 11:49 - Syber
áno 3strofa sa naj čítala, určite potenciál, aj obrazy sa mi páčia
6. 9. 2008 12:23 - predpolnocna a.
..prve tri strofy ..ti vysli , paci sa mi to/tá posledna nie podla mna zbytocne dovysvetľováva-to je slovo teda.. akoby sa ti uz
nechcelo , alebo neviem
8. 9. 2008 18:15 - tom.ba (napísal autor básne)
mne sa ta posledna praveze asi najviac paci
10. 9. 2008 18:10 - charitka
vynechaval si rym, sem tam vo versoch, tak neviem si vybrat , no ked vravis posledny, tak posledny a treba zit, aby si napisal zas novy -nech ho uz nerozfúka,gut
10. 9. 2008 18:28 - tom.ba (napísal autor básne)
to je narocky tak spravene
10. 9. 2008 18:30