Basnicky.sk

Šťastný smiech,
Ticho na okolí.
Vtáci štebocú
A ostatní sú ako mŕtvi.

Ona sa smeje,
No slzy sa jej lejú po lícach.
Ona sa smeje,
No o chvíľku ustane jej hlas v hlbinách.

Lietajúci drak zahalil oblohu,
Temnota zasiahla srdcia naše.
Všetci sú ako z kameňa,
Nik nepozná, na čo sú Amorove kuše.

Láska už nie je nikde medzi nami,
Je to len zvyk.
Nikdy nevydala láska žiaden vzlyk.
No teraz sa bojí, teraz plače...

Amor zasiahol, no nik neľúbi.
Amor zasiahol, no každý sa búri.
Vojny, plač, smrť a chlad.
Všetko, čo je vôkol nás.

Vojny po celom svete,
Vojny pre odplatu.
Vojny pre bolesť,
Vojny, vojny a vojny...

Plače každý, kto to vidí.
Plače každý, kto niekoho stratil.
Plače každý, hlavne ten, kto trpí.
Plačú dnes už všetci.

Smrť nás obklopuje,
So smrťou bojujeme.
Nad smrťou nevyhráme,
Smrť je všade, kde sme my.

Chlad... Ten vyžaruje z každého z nás.
Chlad... Nezastaví ani detský plač.
Chlad.. Je dôvodom na bolesť.
Chlad.. Je všade vôkol nás.

Nič ich nezastaví,
Nikdy nie sme viac.
Tí vyšší vedia, že sme tu,
No nik nevezme ich odplatu.

Bojíme sa,
Strach je tu.
Nesmejeme sa,
Lebo srdce z kameňa máme.

Už len plačeme,
Nad osudom každého z nás.
Už len plačeme,
Plač je tá najväčšia vec v nás.

Prečo sa toto všetko deje?
Prečo na svete niet nádeje?
Prečo sa každý vzdáva?
Prečo nedáme aj láske práva?

Prečo sme všetci zbabelí?
Prečo sme všetci ako vy?
Prečo sme všetci ako z kameňa?
Prečo sme všetci unavení z mámenia?

Sme zbabelci,
Nemáme už nič.
Sme zbabelci,
Nemáme ani jeden cit...

Sme zbabelci...
To jediné vám poviem.
Sme zbabelí,
Nemáme sa ako zbaviť vojen...