Basnicky.sk

Takže si ma mal naozaj rád?
Viac ako kamarát?
Tak ako si mi vravel?
V tej sobotný podvečer?

Ja hlúpa som sa ti zasmiala,
"Ale no,to určite nie."
A nevidela som bolesť v tvojich očiach,
a nevedela som,ze ťa tie slová trápia v nočných morách.

Vravel si mi:
"Si tak blízko,ale ja ťa necítim,
vidím ťa,ale neviem či to nie sú len moje predstavi.Prepáč."

Nebrala som to vážne,
ale ty si mi dokázala ako velmi ma rád máš.
Na tom prechode,
pri tvojom odchode,
ja pochopila som,
že bez teba ničím som.

Nemôžem sa smiať,
pretože odišiel si.Môj kamarát.
Nemôžem jesť,
pretože stále ťa vidím ako ležís mi v náručí,celý od krvi,
a hovoríš tie slová:
"Aj tak ťa milujem,láska moja!"

Jediné,čo mi zostáva,je pozrieť sa na hviezdy,
a veriť,že tam hore si ty.
Tie najkrajšie hviezdy,čo najviac svietia,
sme ako mi dvaja.Spolu svietime.
Ty tam hore,
a ja...
"Zbohom,lásky moje."