Basnicky.sk

Prečo sa musel mladý život skončiť .
Prečo nedokážem bez Teba svoj život na Zemi dožiť ?
Pýtam sa prečo moje srdce nechce ďalej životom ísť
Ale túži zájsť tam kde si Ty a v neby sa s tebou zísť.
Viem o tom , že sa na večnosti raz určite zídeme ,
ale Ty si v našich srdciach na Teba nezabudneme.
Stále si kladiem tú otázku : „ Prečo , diabol siahol po duši tak mladej ?“
A mňa tu nechal na pospas samote smutno – samotnej!
Viem , že sa na nás dívaš tam kdesi z hora .
A mi tu na Zemi dvíhame zrak do hora.
Naše duše sú prázdne bez Teba ,
a preto sa už nedokážem pozrieť už viac na seba !
Preto idem Ti v ústrety a svoj život vkladám do rúk božích.
Môj anjel keď to vidí tak sa vzdáva svojich krídel nebeských.
Ten anjel na Zem padol,
lebo nedokázal zvrátiť ten osud a ani nemohol.
Možno plačeš preto, že anjel ma nespasil .
Ale to preto, že duša túžila ísť za Tebou a ja som ten smäd po Tebe neuhasil.
Preto už v neby som a hľadám dušu Tvoju,
nech môžem Ti odovzdať dušu celú svoju.
Konečne ťa oko moje zočí,
a mne sa spustí slaný vodopád z mojich očí.
To preto, lebo som šťastný, že sme spolu,
i keď život ma vždy podrazil a mal som smolu.
Ale ja som ten život preľstil .
A to tým, že som ho obral o seba a tým diabla som pomstil.
Teraz už na večnosti spolu môžeme byť.
A diabol v pekle sa škvarí a v mukách bude žiť.
To ten anjel pomstil Teba i mňa.
A preto uvrhol diabla do večného ohňa.
My sa na toho anjela pozeráme z hora, a on mám odkazuje,
že nás miluje tu z dola.
Dnes prišiel Satan za mnou.
V tej chvíli som si myslel, že kráčam desivou nočnou morou.
Ale nie nebol to sen.
Lebo keď prišiel bol slnečný deň.
Potom sa mraky zliezli na neby a vetri zmĺkli .
Počujem ako nebo stone ,
a ja som si uvedomil , že moje srdce už na Zemi neostane.
Ten diabol svoje pazúry do mňa vrazil. A srdce blčiace z hrude mi vyrazil.
To srdce čo mi z hrude urval , dal tomu besnému psisku on moje srdce zožral.
Keď to anjel uvidel tak vtedy mi povedal: „Sám si sa rozhodol vedy keď to on srdce z hrude zobral.“ Ja som mu povedal nesmúť anjel môj to žiaľ zabil ma.
To preto , lebo to puto priateľské už moja duša nemá !
Vieš čo sa stalo – asi ani netušíš ?
Možno to až po mojom odchode na večnosť pochopíš .
Svojím ortieľom si ma zavrela do cely kde smrť na mňa tesáky cerí.
A ona túži po tom, že ma dostane oddane tomu verí.
Zamkla si tú celu a zahodila ten kľuč ,
a ja už nikdy na tele nepocítim to keď sa ťa dotkne slnečný lúč.
Slnko sa skrylo za mraky srdcervúce,
visia nado mnou aj blesky smrtiace.
Noc je tmavá plná náreku a sĺz krvavých ,
už počujem kata ako brúsi čepeľ a iné inštrumenty pre mňa určených.
Prosím ho aby ma ušetril, prosil som ho pohľadom vrúcnym ,
ale on nebol kat ale sám diabol s pohľadom neoblomným.
Už nastal ten čas keď opäť nakŕmi on mojím telom to psisko besné ,
a Ty s tým už nedokážeš pohnúť čepeľ sa už vrhá na moje telo nevinné.
Diabol dokonal svoje dielo a ja som tam kde ma on poslal ,
a preto nesmúť za mnou on to vykonal...