Basnicky.sk

Pozerám sa na dno studne.
Vidím v ňom dve telá ponorené.
Jedno je moje a to druhé je Tvoje.
V rukách držím svoje srdce malé trepotavé.
Čo ďalej s ním? Nik ho nechce.

Čo sa vlastne musí?
Kto povedal, že takto sa žiť nemá
a inak nech sa to skúsi? Kto žije život druhého? Nik.
Každý hráme svoje divadlo a zodpovedne
odpovedajme si.

Už viem, čo zajtra bude. Opäť vstaneme za svojimi snami cez mŕtvoly. Nikto nás nezastaví, keď treba dobyť si miesto na výslní.
Smutne, ale realita sa žiť musí.