Basnicky.sk

Uchyľujem sa späť do sveta,
nezmyselného, nudného, bez života.
Čo na chvíľu dlhú som opustil,
krásne to bolo, super som si žil.

Mám ten pocit, že všetko dobré,
sa raz skončiť musí,
a keď dobrého niet, zostane len to zlé,
čo človeka ukrutne dusí.

Z každej strany "nášho" sveta,
počúvaš akým byť,
čo robiť,
čo skúsiť,
čo jesť,
čo piť,
ešte si myslíš, že je ľahké žiť?

STOP(ni sa)! Vzchop sa!
Nebuď rovnaký ako ostatní.
Nemusíš robiť to, čo iní snažia sa.
Byť macher, byť najväčší... zradná pasca.

Človek ak sily nemá, keď je slabý a opory nikde niet,
urobí čokoľvek.
Túžba nebyť sám, mať priateľov, nasilu presviedčať sa.
Zlý nápad je, zmeniť podľa iných seba a svoj svet.

Výstraha neskoro prišla,
zmena nastáva, nastala,
život prestáva... byť takým akým chcel si,
ale ty to nevidíš...

Prišiel však niekto, komu na tebe záleží.
Aj keď už je neskoro varovať,
nikdy nie je neskoro napraviť,
stačí si uvedomiť a chcieť prejsť na dobrú cestu,
prejsť tam, kde si býval kedysi, prejsť späť...
Už nie si na to sám, už nie si na nič sám,
človeka spoznal si, čo povedal: "Nádej novú Ti dám".
Ukázal cestu staro-novú,
kade kráča on,
podal ti pomocnú ruku,
a čaká či vkročíš na tú dobrú cestu znovu... s ním...