Basnicky.sk

Fred mal totálne na chuja deň. Opustila ho totiž frajerka. Sedel so zármutkom v duši vo svojej obľúbenej krčme a zapíjal melanchóliu. Vtedy si k nemu prisadol Eugen a Fred pocítil, že sa spolu s ním prihnal aj čerstvý vír šialenstva.

EUGEN: „Nazdar, ty starý chren! Ako ide život?"
FRED (jemne kývne hlavou a niečo zamrmle)
EUGEN: „Depresia?"
FRED: „Hej."
EUGEN: „Ženská, čo?"
FRED: „Presne."

Eugen sa usmial, vytiahol cigaretu a zapálil si. Tak to robieval vždy. Ktovie prečo si myslel, že tým dokáže, že je pánom situácie.

EUGEN: „To sa stáva."
FRED (smutne): „Asi áno..."
EUGEN: „Hlavu hore! Ver mi! Nie si prvý ani posledný, koho takto prechcali."
FRED (náhle naozaj nahnevaný): „Lenže ja seriem na ostatných!"
EUGEN: „Dobre, dobre... len pokoj. A prečo ťa vlastne opustila?"
FRED (opäť pokojne): „Neviem."
EUGEN: „Ty si sa jej nespýtal?"
FRED: „Nie."
EUGEN: „Prečo?"
FRED: „Zabudol som."
EUGEN: „Ty si fakt kretén, Fred a nie že nie!"

Eugen potiahol z cigarety a v očiach sa mu zablýskalo. Rozhodol sa svojmu kamarátovi pomôcť.

EUGEN (nadhodí): „Možno by som ti mohol pomôcť."
FRED: „Naozaj?"
EUGEN: „Uhm."
FRED (s nádejou v duši): „Presvedčíš ju, aby sa vrátila späť?"
EUGEN (opovržlivo): „Pche! To určite!"
FRED (chladne): „Tak potom nemám záujem!"
EUGEN: „Skutočne? Nevieš o čo prichádzaš!"
FRED: „Ani to nechcem vedieť. Pre istotu."
EUGEN: „Ale no tak! Aspoň ma vypočuj! Uvidíš, že ťa to zaujme!"

Fred si slabo vzdychol. Koniec koncov, to že si ho vypočuje mu neublíži. Aspoň to bude mať z krku.

FRED (odovzdane): „Tak dobre. Hovor."

Eugen si založil ruky na prsia a spokojne sa usmial.

EUGEN: „Počul si niekedy o hre s názvom obesenec?"
FRED: „To je tá kravina s tými písmenkami?"
EUGEN: „Nie."
FRED: „Tak potom fakt neviem o čom je reč."
EUGEN (nahodí tajomný úsmev): „Každopádne si myslím, že ti to dosť pomôže."
FRED: „Keď sa obesím?"
EUGEN: „Presne tak!"
FRED: „A mňa nazývaš kreténom?"
EUGEN: „Prestaň! Ešte si nepočul to najlepšie!"
FRED: „Tak mi to tu prestaň dávkovať po kvapkách a vyklop to!"
EUGEN: „Princíp je jednoduchý. Proste si uviažeš slučku, pripevníš ju o luster, prehodíš cez hlavu a postavíš sa na stôl a voilá! Obesenec, ako vyšitý!"
FRED: „A čo potom?"
EUGEN: „Nič. Proste zavrieš oči a budeš meditovať."
FRED: „A furt tam len tak budem stáť?"
EUGEN: „Hej. To je na tom to krásne."
FRED: „Nezmagoril si sa náhodou?"
EUGEN: „Nemal by si to hneď odsudzovať. Mne to zatiaľ vždy pomohlo!"
FRED: „Ako? To by ma teda fakt zaujímalo!"
EUGEN (vášnivo): „Vždy ma to povznáša do stavu akejsi eufórie... zabudneš na všetky svoje problémy... zmieriš sa sám so sebou... slovom: bude z teba nový, lepší človek (natešne) Je to dokonca lepšie než sex!"
FRED: „Tomu neverím!"
EUGEN: „Je to svätá pravda."
FRED: „Si blázon! Toto nie je normálne!"
EUGEN: „Trepeš hlúposti! Vyskúšaj si to a potom ma súď!"
FRED: „Ani nápad! Na niečo také ma nenahovoríš."
EUGEN: „Ale no tak, nebuď padavka! Uvidíš, že sa ti to zapáči."
FRED (ironicky): „Jasné... Pošmykne sa mi noha a zostanem tam vysieť naostro!"
EUGEN: „Toho sa báť nemusíš. Mám vyrobené špeciálne protišmykové stoly. To znamená, že pokiaľ ti doňho niekto nekopne, tak budeš úplne v bezpečí."

Eugen sa víťazoslávne usmial. Fred naňho vrhol podozrievavý pohľad. Vyzeralo to, že si bol takmer stopercentne istý, tým čo tvrdil.

FRED: „Naozaj je to také dobré?"
EUGEN: „Za to ti ručím."
FRED: „Tak fajn. Skúsim to. Ale prisahaj, že sa mi nič nestane!"
EUGEN: „Máš moje slovo!"

Obaja kamaráti teda dopili svoje drinky a zamierili k Eugenovmu domu. Už na prahu ich privítal silný zápach čpavku, síry a prepáleného oleja. Eugen bol sice študent filozofickej fakulty, ale v poslednom čase dosť čulo koketoval aj s chémiou. Prešli do obývačky a Eugen sa pustil do príprav. Onedlho už pred nimi vyseli dve prvotriedne uviazané slučky. Fred a Eugen sa vyteperili na stoly.

FRED (poplašene): „Nemôžem povedať, že by sa mi to dvakrát páčilo..."
EUGEN: „Snáď si si to nerozmyslel?!"
FRED: „Nie... samozrejme, že nie."
EUGEN: „Aj tak je už neskoro!"

Potom si obaja prehodili slučky cez hlavy.

EUGEN: „A je to!"
FRED: „Nič zvláštne necítim."
EUGEN: „Musíš sa proste viac uvoľniť. Zavri oči a zabudni na všetky starosti."

Fred ho poslúchol. Už sice aspoň tisíckrát oľutoval, že sa na tento nápad dal nahovoriť, ale bol si istý, že čím skôr splní to, prečo sem prišiel, tým skôr sa celá táto trápna situácia skončí. Odrazu však niečo zacítil. Myšlienky sa mu vynárali v hlave rýchlejšie, ako obyčajne. Zdalo sa mu, že sa vznáša. V žalúdku mu prskalo tisíc malých bubliniek a od chodidiel až ku krku mu prebehlo plno malých ihličiek. Stál tam načisto ochromený tou zmesou pocitov.

FRED (v úžase): „No toto!"
EUGEN: „Už to začalo?"
FRED: „Hej!"

Fred mal zavreté oči a spokojne meditoval. Práve sa mu zdalo, že sa zmenil na obrovský citrónovník. Už nestál na stole, ale na slnečnej pláži. Slnečne lúče sa mu vpichovali do tváre, teda keby citrónovník nejakú tvár mal.

FRED: „Ehm... Eugen?"
EUGEN: „No?"
FRED: „Myslím, že som citrónovník."
EUGEN: „Ten pocit poznám..."

Z tohoto blaženého pocitu však našich hrdinov vyrušilo prudké tresnutie dverami. Fred zaklipkal očami a rozhliadol sa. Mal pocit, akoby ho práve prebudili z príjemného sna a tak nečudo, že bol fakt kardinálne nasratý. Do obývačky vstúpila ráznym krokom jeho bývalá frajerka Helga.

FRED: „Helga?!"
HELGA: „Fred?"
FRED: „Čo tu robíš?"
HELGA: „Prišla som ťa zachrániť!"
FRED: „Zachrániť? A pred čím?"
HELGA: „Ach, Fred. To si fakt taký tupec? Nechcem, aby si sa zabil."
FRED: „Môžeš byť pokojná. Nič také sa urobiť nechystám."
HELGA: „Tak načo tá slučka?"
FRED: „Aha, toto? No vieš, to je len taký, taký..."
EUGEN (dokončí): „Nový spôsob trávenia voľného času!"
FRED: „Presne tak!"
HELGA (nervózne): „Fred? Čo to preboha vravíš?"
FRED: „Len pravdu. Ako vidíš, začínam žiť nový život. A prečo si vlastne tu? (so zábleskom nádeje) Snáď sa ku mne nechceš vrátiť?"
HELGA: „Nie."
FRED: „A kurva. Tak ako si ma tu našla?!"
HELGA: „Na tom nezáleží!"
FRED: „Mne na tom teda ohromne záleží!"
HELGA: „A nie je to jedno?"
FRED: „Tak povieš mi to?!"
HELGA: „Tvoji kamoši v krčme mi povedali, že tu budeš."
FRED: „Kurevníci."
EUGEN: „Checht."
FRED: „Čo odo mňa vlastne chceš?"
HELGA: „Rozhrešenie."
FRED: „Tak to si kurva na zlej adrese."
HELGA: „A chcela som ti oznámiť, že si budem brať... (teatrálne pauza, po chvíli triumfálne) tvojho brata."
FRED: „Čo?!!"
HELGA: „Boli by sme radi, keby si sa ukázal na svadbe..."
FRED: „Taky vy by ste boli radi???!!"
HELGA: „Fred..."
FRED: „Toto je to najhoršie poníženie, aké mi kto spôsobil! Si si toho vedomá?!"
HELGA: „Fred... mal by si sa upokojiť!"

Odrazu sa vo Fredovi čosi zlomilo. A tá pomyselná, tenká nitka, to neisté pojítko s jeho psýché sa pretrhlo. Rozšírili sa mu zrenice. Rýchlym pohybom si strhol slučku a jedným skokom sa ocitol pri Helge. Mal toho už akurát tak po krk. Vytiahol svoj lovecký nôž a vrhol sa na ňu. Helga sa sice bránila, ale nepomohlo jej to. Fred bol zaslepený šialenstvom. Tak pekne meditoval a aj tak mu to prekazia! Nemá už na svete ani kúska radosti! Eugen to všetko pozoroval so stiahnutým žalúdkom a váhal, či má zasiahnuť. Nezasiahol. Keď Fred skončil bez slova si zasunul nôž do vrecka. Odpľul si.

EUGEN: „Fred! Pre kristove rany na nebesiach! Veď ty si ju zabil!"
FRED: „..."
EUGEN: „Počuješ ma?!"
FRED: „Mal si pravdu, Eugen."
EUGEN: „Čo to trepeš?"
FRED: „Cítim sa, ako úplne nový človek..."

A z celej sily kopol do stola.