Basnicky.sk

Angusovi sa stala pomerne zvláštna vec.
Keď po niekoľkých hodinách konečne prišiel k sebe, zistil, že je mŕtvy. Táto skutočnosť ho maximálne rozladila a to hlavne preto, lebo si nepamätal, ako zomrel. Nič nie je horšie, ako keď si nepamätáte takú základnú vec, ako je situácia pri ktorej váš život vyprchal. A čo bolo ešte horšie: nepamätal si, že by vôbec zomrel. Otvoril oči a vstal zo smrteľnej postele. Všimol si, že pri ňom sedí jeho osemdesiatročný otec.

„Ahoj, oci," pozdravil Angus. Otec si podľa všetkého nevšimol, že jeho syn vstal z mŕtvych. Zrejme bol v delíriu, ako obvykle.
„Myslíš, že toto je zlé?" povedal kyslo a ani nezdvihol hlavu. „Toto nie je zlé!"
A toto opakoval stále dokola.

Angus urobil niekoľko vrávoravých krokov a prešiel do kuchyne. Naskytol sa mu pohľad na manželku Annu, ako spokojne sedí za stolom a chlípe čaj bez cukru.

„Ahoj," pozdravil Angus.
„Ahoj," odzdravila Anna. „Ty žiješ?"
„Zrejme."
„Tak to je zlé."
„Prečo?"
„Pretože si včera umrel."
„Ako?"
„Zabil ťa nejaký druh pravekého božstva," odvetila pokojne. Angus zaujal obranný mechanizmus, ktorý spočíval v tom, že dokorán otvoril ústa a idiotsky mlčal.
„Ako je teda možné, že žijem?" vypáčil zo seba napokon. Anna mykla plecami.
„Asi to ide odzadu."
„Čo ide odzadu?"
„Tvoj život."
„A prečo?"
„Včera hlásili, že sa vo vesmíre vytvorila malá kontinuitná cievka. Tak asi preto."
„To teda znamená..."
„Že ťa ten prízrak ešte nezabil."
„Ale už som mŕtvy, že?"
„Zrejme."
„To nedáva zmysel!"
„Ja viem."

Angus pokrčil čelo a zašiel do obývačky. Stáli tam dvaja policajti a čosi písali do svojich poznámkových blokov.

„Kto ste?" spýtal sa Angus.
„Policajti," odvetili.
„A čo tu robíte?"
„Vyšetrujeme vraždu vašej matky."
„Čo? Moja matka je mŕtva?"
„Hej," povedal prvý policajt. „A keď sa to tak vezme... Vy by ste mali byť tiež."
„Asi," prisvedčil Angus. „Ale niečo tu nehrá."
„Čo tým myslíte?"
„Že žijem."
„Ach tak."
„A kde je moja matka?"
„Na druhom svete."
„Tak to nemyslím!" zavrčal Angus. „Chcem vedieť, čo ste urobili s telom."
„Poslali sme ho do spaľovne."

Obaja policajti si pretreli nos a preglgli.

„Môžem ju ešte vidieť?" spýtal sa Angus.
„No...," povedal policajt. „Spaľovanie sa začína až o desiatej... Takže ešte máte asi hodinu."
„Do ktorej spaľovne ste ju odviezli?"
„My sme ju neodviezli, len sme ju..."
„Do ktorej?" utrhol sa Angus. „Chcem vedieť názov!"

Policajti si vymenili pohľady.

„Spaľovňa," zahláslili napokon.

***

Angus vošiel do čiernej budovy a okamžite mu do nosa udrel odporný zápach škvariaceho sa mäsa, síry a mentolových cukríkov. Pristúpil k malému stolíku, za ktorým sedela žena s výzorom rumunskej drevorubačky a nahnevane odškrtávala akési papiere.

„Dobrý," povedal Angus.
„Čo chcete?" zaškriekala.
„Vraj sem dnes priniesli moju matku..."
„A?"
„Chcel by som ju vidieť."
„Meno?" vyštekla.
„Angus."
„Aký?"
„Nijaký."
„Dobre. Pani Nijaká je v miestnosti osem. Je to na ôsomom poschodí. Je tam s ňou aj monsieur Jánosz Vražda."
„A to je kto?"
„Vedúci oddelenia spalu."
„Aha. Tak ja idem."
„Veľa šťastia."
„Prečo?" podivil sa Angus.
„To sa len tak hovorí."
„Aha."

Angus vybehol po schodoch a pristúpil k daným dverám. Niekoľkorát sa nadýchol a prudko ich otvoril. Zbadal, ako jeho matka leží na pitevnom stole a ako sa nad ňou skláňa nejaký ružolíci, fúzatý chuj, nepochybne monsieur Vražda.

„Dobrý deň," povedal Angus.
„Kto ste?" podivil sa muž.
„Syn."
„Koho?"
„Tej mŕtvoly."
„Aha. A čo chcete?"
„Rozlúčiť sa so svojou matkou."
„Dojemné."
„A čo tu robíte vy?"
„Trochu som ju nalíčil, aby nevyzerala tak mŕtvolne."
„Nalíčil? Veď aj tak pôjde do pece..."
„No a?" prebodol ho Vražda pohľadom. „Aj do pece treba ísť upravený!"
„Keď myslíte..."
„Chcete jej niečo povedať?"
„A načo?" zaprskal Angus. „Veď je mŕtva!"
„To hej," zamrmlal chlap.
„A ja by som mal byť tiež!" povedal Angus viac-menej pre seba.
„Prečo?" pozdvihol Vražda zrak.
„Vraj ma zabil duch nejakého pravekého božstva."
„Tak to je pech."
„Súhlasím."
„Ale prečo stále žijete?"
„To neviem. Prebudil som sa na smrteľnej posteli... Ale nič predtým si nepamätám."
„Možno to ide odzadu," prehodil Vražda.
„To som si tiež myslel. Ale to nesedí."
„Prečo?"
„Neviem."
„Hm."

Angus pristúpil bližšie ku stolu.

„Ako zomrela?" spýtal sa.
„Pozerala televíziu a trafil ju šľak."
„Škoda, že som nebol pri nej."
„Aj tak by ste jej nemohli pomôcť."
„Myslíte?"
„Ehm... nie, ale tak sa to predsa hovorí, nie?"
„To hej."
„Čo budete teraz robiť?" zaujímal sa Jánosz Vražda.
„No...," Angus si pošúchal plece, „myslím, že vyhľadám ten prízrak."
„Ale tým riskujete, že vás znova zabije."
„Nie je to vylúčené."
„A nebojíte sa?"
„Ani nie."

Jánosz Vražda vtedy nečakane tasil dlhý skalpel a vrhol sa na prekvapeného Angusa. Vražda ho chytil pod krk a pritlačil mu rezný nástroj ku krku.

„A teraz?" spýtal sa úlisne.
„Čo teraz?" nechápal Angus.
„Teraz sa bojíte?"
„Čoho?"
„Smrti."
„Ani nie."

Angus vtedy stisol päsť a uštedril vedúcemu poriadnu ranu do držky. Jánosz sa zachvel a rozsypal sa na prach.

„No teda!" zvolal Angus. Na mieste, kde pred chvíľou ležala vedúceho mŕtvola, sa zhmotnil zvláštny objekt v tvare mamuta skríženého s človekom.

„Je v tebe viac, než som si myslel," prehodil prízrak.
„Kto si?" zvolal Angus.
„Praveké božstvo."
„To, ktoré ma zabilo?"
„V istom zmysle."
„Nechápem."
„Zabila ťa originál mojej podstaty," vysvetľoval prízrak. „Ja som v skutočnosti len kópia."
„Dofrasa," vydýchol Angus. „A prečo ma chceš zabiť?"
„Na tom nezáleží."
„Ale mne áno."
„Máš to jedno. Zabijem ťa tak či tak. A to, že budeš vedieť dôvod, na tom nič nezmení."
„Minule ti to však trochu nevyšlo," uchechtol sa Angus.
„Nebuď blázon!" zakričal duch. „Zámerne som ťa nechal na žive!"
„Prečo?"
„Mal som vtedy inú prácu. A okrem toho, by to bolo príliš jednoduché. Miesto toho som ti však vymazal z hlavy najdôležitejšie fakty a spomienky..."
„No to ma poser!"
„A perfektne som sa bavil na tom, ako si si myslel, že si mŕtvy."
„A nebol som?"

Duch si len slabo vzdychol a potom sa nečujne vyparil do ničoty. Angus chvíľu postával na mieste, potom si odpľul a vrátil sa späť domov.
***

Už sa zvečerievalo.
Angus vošiel do obývačky a usadil sa na gauč. Premýšľal či ten duch nemal prsty aj v smrti jeho matky. Zapol televízor. Bežal tam nejaký akčný bulšit s Hajzelhofom. Odrazu obrazovka zhasla.

„Čo to?" vydralo sa z Angusa. Z televízora stúpala zelená para a priamo pred ním sa opäť zjavil ten Mamuto-človek.
„Zdravím," povedal veselo.
„Čo tu chceš?" spýtal sa Angus nasrdene.
„Máme medzi sebou nevybavené účty."
„Nepamätám si to."
„Iste. Vymazal som ti pamäť."
„Áno. To si už spomínal."
„Opakovanie je matka múdrosti."
„Na obyčajného pravekého nýmanda si nejako vychytralý!" poznamenal Angus.
„Ďakujem."
„Ako si sa vlastne dostal do tejto doby? Teleportáciou?"

Duch vyprskol v opovržlivý smiech.

„Použil som žalúdok lososa," povedal napokon.
„Žalúdok lososa?"
„Áno. Skrz neho som sa dostal do tejto doby."
„No teda! To teda znamená, že Zem má tvar lososa?"
„Viac-menej. Presnejšie by však bolo to, že má tvar asi ako žalúdok lososa."
„Zaujímavé."
„Keď som sem prišiel," pokračoval duch, „tak som sa snažil nájsť nejaký úkryt. A našiel som tento televízor. Tak som ho posadol!"
„Ty si posadol televízny príjimač?"
„Áno."
„Hm."
„Nebývalo sa mi však dobre, keďže každú chvíľu ten televízor niekto zapínal. Nemal som ani trochu pokoja. A tak som sa rozhodol, že vás všetkých vyvraždím."
„Trochu radikálne riešenie, nie?"
„Ani by som nepovedal. Každopádne, tvoju matku som už z cesty odpratal."
„Vedel som, že v tom máš prsty!" zasyčal Angus.
„Prekvapuje ma, že si na to prišiel tak neskoro," precedil duch.
„A mňa si prečo ušetril?"
„Už som ti to povedal," odsekol mamut. „Potreboval som čas. Tak som ťa fiktívne zabil. Kým ostatní trúchlili, ja som mohol nečujne zniesť zo sveta tvoju mater. A práve keď si bol v spaľovni, som sa postaral o tvoju manželku. Čo ty na to?"
„Ožral si sa, či čo?" vyjadril Angus svoje prekvapenie.

Mamutí prízrak si vzdychol.

„Skončíme to," povedal. „Máš právo vybrať si spôsob, akým umrieš."
„Hm. To je ťažká otázka."
„Verím, že na ňu dokážeš odpovedať."
„Nemohol by som umrieť na starobu?"
„Asi som sa nevyjadril dosť jasne," zakrákal prízrak. „Vyber si spôsob, akým ťa mám zavraždiť."
„Aha. Tak to je už iná vec!"
„Hovor!"

Angus chvíľu premýšľal.

„Mám to!" zvolal napokon. „Myslím, že to mám!"
„Tak do toho!"
„Čo keby si ma preniesol do svojej doby a tam by ma chladnokrvne zavraždila zmutovaná čajka?"
„Mohol si si vymyslieť aj niečo jednoduchšie!"
„Sorry, kámo. Je to moje posledné prianie a to musíš splniť."
„A kde podľa teba zoženiem zmutovanú čajku?"
„Tak to už neviem."

Duch sa k nemu nebezpečne priblížil.

„Čo keby som ťa proste odstrelil?" uchechtol sa.
„Tak to pŕŕ," brzdil ho Angus. „To nemôžeš urobiť!"
„Prečo nie?"
„Všetkým by som o tvojom nečestnom čine povedal!"
„Ty už by si nikomu nič nepovedal!"
„To si len myslíš! Mám konexie na mnohých miestach," Angus ukázal prstom nahor. „Tam hore!"

Duch zvraštil obočie. Potom neochotne prikývol. Na Angusovej tvári sa objavil úsmev. Mamut potom luskol prstami a obe postavy sa následne preniesli do pravekej doby.
Teda, tak to aspoň malo byť, ale hneď, ako sa rozhliadli zistili, že sa preniesli skôr na nejaké neznáme miesto s mrežami. Respektíve, Mamutí duch sa ocitol v klietke a Angus na neho pobavene hľadel z druhej strany. Okolo pobiehalo množstvo ľudí s balónikmi a hot-dogmi v rukách.

„Čo to má byť?" zreval duch. Angus sa usmial.
„Teleportácia, nie?"
„Ale... ale... Ako je možné, že moja mágia zlyhala?!"
„To vieš," začal Angus. „Môj dedo, nech mu je zem ľahká, bol veľký mág svojej a minulej doby. A preto, keď umrel, vo svojej poslednej vôli nám poručil, aby sme jeho ostatky zakopali na záhrade medzi petržlen. Tým sa v našom dome vytvorila subsenzitívna magická častica plurálu alfa. V praxi to znamenalo asi to, že každý kto sa z nášho domu teleportuje, sa dostane tam kam právom patrí. V tvojom prípade to je... Zoologická záhrada."
„Čo?!!"
„Dobre počuješ. Och, a aby som nezabudol, z tohto miesta už nie je možné teleportovať sa, takže to ani neskúšaj!"
„Tvoj dedo musel byť poriadne vychcaný!"
„To teda bol. A bol to aj profesionálny lovec mamutov v dobe pravekej."
„Čo?!"
„Presne tak. Dožil sa skutočne požehnaného veku! Každý si síce myslel, že mu už zadrbáva, ale ako vidím... Čo sa týka toho kúzla, vedel presne čo robí!"
„Wau, živý mamut!" rozkričal sa odrazu nejaký kŕdeľ detí.
„Držte piče!" zareval mamut, ale jeho nadávky zanikli vo veselom džavote najmenších návštevníkov Zoo.
„Nakŕmime ho!" zvolali deti a začali mu hádzať do klietky trávu. V duchovi kypelo toľko hnevu, až si myslel, že ho porazí.

„Dobrú chuť," zasmial sa Angus.
„Dostanem ťa Angus!" zareval prízrak. „Prisám-do-piče-že ťa dostanem!"
„Nemyslím si," informoval ho Angus. „Ale pre všetky prípady... Budem ťa čakať," dodal.

Po týchto slovách sa nebadane uklonil a spätkujúc vyšiel z mamutovho zorného poľa.