Basnicky.sk

Stalo sa to cez prázdniny. Bola som u starej mamy. Ako každý večer som sa šla prejsť. Keď som sa pozrela na oblohu bola jasná a mesiac mi svietil na cestu. Pri prechádzke som sa dostala až k cintorínu. Svit mesiaca sa odrážal z jedného náhrobného kameňa k druhému. Padla hmla, začula som buchot okna. Otočila som sa ale nič tam nebolo. Zrazu ešte väčší buchot akoby sa rozbilo okno. Otočila som sa a bol tam dom. Bývala v ňom pani o ktorej sa hovorilo že je bosorka. Zomrela pred niekoľkými dňami. Pochovali ju hneď pri dome. Hrob bol prikrytý palicami a obsypaný soľou. Vraj preto aby nemohla po smrti strašiť. Ďalší buchot sa ozýval z hrobu,akoby bola ,,ŽIVÁ V HROBE.˝ Šla som sa na to pozrieť. Srdce mi búšilo od strachu. Pod nohami mi vŕzgala tráva,každý zvuk bol stokrát silnejší. Pristúpila som k hrobu. Počula som slabý ale jasný hlas, ktorý mi hovoril aby som dala palice preč. Poslúchla som dala som všetky palice preč. Predomnou sa zjavil človek,od ľaku som spadla na zem. Bola to žena, poďakovala mi za vyslobodenie z hrobu. Vtedy som pochopila že je duch. Vysvetlila mi že bosorka nebola len žila iným spôsobom života.Potom zmizla. Keď som to povedala iným neverili mi. Ja som ju však videla a kto mi neverý nech neverý.