Skĺzol sa mi jazyk
na barčou prejdené cesty
(Ústne aj tie vnútornejšie)
A mnou oplakaný stĺp
ma nevládal opierať
(keby vedel tak ma odkopne)
Vlastne vždy vieme prečo plačeme
Plačeme si navzájom do rán
s pomyslením, že nám je fajn
aj keď
to túlenie je klam
V podstate chceme byť s niekým iným
inde
Sú veci, čo nedávajú zmysel
aj keď sa dejú prirodzene
je to niečo ako
moje dohryzené pery
luckina zamilovanosť do predlaktí
andrejove nepostačujúce kompromisy
párenie sa nespárených
Keď ti poviem prepáč uveríš mi
alebo uveríme si, že to tak myslíme
Sú kroky, ktoré sú zradné
komplikované
A postele, do ktorých sa nemá liezť
Ale my ľudské zvery neodoláme
zakopnúť
prespať sa
Skĺzol sa mi jazyk do tvojho
a ten mi neskôr nedopovedal
čo začal
A tak sme sa rozplakali v sebe
Dátum vloženia 20. 7. 2008 16:58mikuška
Malý príbeh o plakaní
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1156
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- annita
velmi pekne si to...lubim ta /aj tie jeho predlaktia/
20. 7. 2008 17:04 - Arwen
mikuška, very nice for me
20. 7. 2008 17:29 - mikuška (napísal autor básne)
dakovala ja
20. 7. 2008 17:32 - Universal Traveler
inak suprove nazvy davas... aspon pre mna suprove
20. 7. 2008 17:36 - Saphira
teké smutné...ale mne sa také lúbia
20. 7. 2008 18:31 - mikuška (napísal autor básne)
hej nazvy su moja oblubenost
21. 7. 2008 19:31 - SteveSK
velmi pekne.
27. 9. 2009 17:41