Levica
Umieranie na druhú
Chcela som byť prudká prízemná a byť niečím z teba.Chcela som ťa zohriať na vlastnej hrudi skryť ťa v dlani ako vtáča chcela som ťa zachrániť chcela som byť nami...chcela som mať všetko chcela som byť všetkým skryť sa aj vládnuť biť sa aj byť bitou hrať sa s tvojimi slzami padnúť a opäť sa zdvihnúť narodiť sa aj umrieť prosiť na kolenách ! Našiel si ma až zhýralo prostú až neživo živú surovú a nevrátiteľnú...ešte necítim mramor hrobu ani energiu zeme ešte sa slabo opájam vôňami smrti...chcel len vidieť tvoju tvár a tebou sa niesť niekam do prázdna...prázdno cítim ked si večer líham ked na teba myslím prádzna som vždy...pozri mi na ruky.ešte sú teplé a nič melodramatické nimi nehýbe no dúfam že ten ošiaľ ich znovu zachváti ...bola som odsúdená aj bez súdu bola som zavraždená bez vraha popravená bez kata a nič už necítim...v poslednej sekunde sa čosi zvráti...možno ľutuješ ...ale ja už tu nie som i ked to cítim...
Dátum vloženia 8. 6. 2008 13:50Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1609
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti