Basnicky.sk

Opäť to prázdno
čo rozrastá sa v tele.
Opäť som spadla až na dno
a ublížila hlavne sebe.

Čo chcem dosiahnúť tým,
že zakážem si byť šťastná,
prečo keď napíšem tento rým
úvaha bude len myšlienka lacná?

Jemným tempom, lacno, no predsa
píšem, aby som nevybuchla ako mína.
Túlam sa útrobami citového lesa
a zo zúfalstva mi nie je anilen zima.

Roztápam sa. Topím sa vo svojich chybách,
no stojím pevne na zemi.
Ďalšia stratená šanca prúdi v žilách,
srdce zostalo ukryté v kameni.

Radšej nebudem milovať
kým nenájdem nie len sen?
Nebudem ľutovať a poviem si len:
Kým miluješ, si milovaná...