Basnicky.sk

Na tie chvíle s tebou kedysi strávené,
tie krásne časy v nenávratne stratené,
spomínať je zvláštne, s úsmevom na tvári,
vzal si mi vtedy dych, človeku srdce omámi.

Leto v Paríži - ako živý den či nádherná rozprávka,
šarmantní páni, láska vo vzduchu, dámy ako z obrázka,
umelci z Montmartru do noci nám hrali,
nebolo treba viac, jeden druhého sme mali.
Úsmev Mony Lisy, mnohých majstrov skvostné diela,
plavba nocou po Seine, tvoju lásku som cítiť smela.
Pamätáš, vtedy Sacre Coeur, čo si mi sľúbil?
Ľúbiť ťa budem naveky a navždy, len po tebe som túžil.

Paríž priam na dlani nám Eiffelovka dáva,
človek verí zázrakom, nemožné sa možným stáva.
Na zámku vo Versailles vznešenosť kráľovského dvora zostáva,
v každom kresle, obraze, zrkadle či klenotách história ostáva.
Žiť v dobách čarovných, v čase krásy, plesov a bálov,
ktorá by netúžila stať sa kráľovnou kráľov?

Rozkošné kaviarne, vôňa z pekární, vychutnávať každý deň,
tešiť sa z úsmevu pána, pohľadu krásnej slečny, či maločkosti len,
užívať si život, veď každý máme o čo stáť,
vnímať tú krásu okolo seba, nebáť sa začať hrať.