Basnicky.sk

Som smutná.
Pod dlhej dobe plaču, kriku, zúfalstva
som objavila dušu, telo, srdce, človeka.
Našla som vykúpenie z tohoto zverstva,
no deň čo deň sa vynára spomienka odveká.

Som smutná.
Hľadať pavučinky vo vetre,
stále hľadáš, chytíš, no odlietajú, chytíš, odlietajú…
Je to ako hľadať lásku vo svete
kde ľudia odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú…

Som smutná.
Jediná tvár v zrkadle miliónov,
jediná a predsa všade vôkol.
Jediná tvár, tvárou oklamanou,
jediná kvapka a predsa zmokol.

Som smutná.
Štebot vtákov stráca sa v diali,
hluk mesta upadá do spánku,
mne hviezdy vieru v šťastie vzali
a nový deň, lúč slnka zahubí tichú lásku.

Som smutná.
Sedím tu a píšem, slová sa vynárajú,
cítim, no nemôžem ich cítiť.
Meno srdce a rozum dávno zatajujú,
pretože tú pavučinku nemôžem chytiť.