Basnicky.sk

Kedysi, kým slnko priahlo, kedysi,
už nebolo veľa sĺz,
spoznávala som temné obrysi..



Kedysi, nie veľmi dávno práve,
dychtivo som hľadala,
no ocitla som sa na poprave..


Kedysi, kým boli popravy pre mňa krásne,
tvorila som, žila, milovala svet,
smrť a básne...


Kedysi... Kedysi..


Kedysi bolo mi všetko jedno, áno,
no dnes nie,
bo navliekajú mi na hlavu lano..


Kedysi, keď popravili iných, brala som hlavy domov, ani trofeje,
no dnes, dnes posledný krát vietor mi zaveje..


Dnes oddelia moju hlavu, oddelia svet,
kiežby sa dalo nemožné,
kiež vrátila som čas späť..


Kedysi, no predsa kedysi je dnes,
uzatváram knihu, lebo mi ju berú,
skončil sa život fiaskom,ani keby ples..


Kedysi, nevadí a odpusť prosím,
kedysi som mohla dnes už nie,
aspoň bolesť zmizne, tú, čo v sebe večnosť nosím..