Nikdy nerozumieš tomu,
ako na tom vlastne si.
Keď vstávaš zmätený,
zo strachom pred začínajúcim dňom,
a ticho šepkáš,
"najhlbšie dno... "
tak sa cítiš
Nikdy nechápeš prečo sa topíš,
práve spôsobom,
akým sa to stáva.
Prekliate slová,
voda do pľúc,
zmätene prepadať,
hlbšie a hlbšie,
a nenávisť vystrelí ťa nad hladinu,
len na chvíľu.
Aby si okúsil vrcholy vĺn,
hranicu
medzi dnom a "životom"
len na chvíľu...
A preto sa snažíš bojovať,
znova
a znova z posledných síl,
chceš prežiť.
No nikdy nerozumiem tomu,
kto ti dáva dôvod.
Dátum vloženia 9. 5. 2008 22:30111krát
Vrcholy vĺn 2
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1224
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- predpolnocna a.
a dobre..výborné odrazenie od dna..asi sa musis nadychnut..ale nie ok
9. 5. 2008 23:15 - DAN VAN MAR
vynikajúce...zase raz si nesklamal
10. 5. 2008 09:35 - winc
*
10. 5. 2008 22:33