Basnicky.sk

Neplačem, pretože list na rozlúčku rozmažem.
Keby som plakala, čo ti chcem naposledy povedať by si nevedel.
Možno si už pri prvých riadkoch onemel.
Nemusíš nič vravieť, iba čítaj spolu s mojimi perami.
Už ma neuvidíš vchádzať tými dverami.
Ani som nezbadala kedy som ťa stratila.
A preč si zrazu bol.
Dala by som život za to, aby som čas vrátila.
Aby si nezabudol.
Mal si ma vôbec rád? Teraz už nepopieraj.
Vravel si "ľúbim ťa" zo srdca? Do očí sa mi pozeraj.
Tá veta sa vytratila, pomaly umiera... a ja umieram s ňou.
Na všetko to pekné si tak skoro zabudol.
Odchádzam. Stratil si moju dôveru.
Neplačem. Priznávam svoju neveru.
Ale ľutovala som a neklamala.
Vždy som ti pravdu povedala.
Prečo si nemal pochopenie?
Teraz ti napíšem už iba "NIE".
Nevidel si ako veľmi som s tebou byť chcela?
Prečo som tvoj úsmev nikdy nevidela?
Prečo si ho predo mnou stále skrýval?
Prečo si so mnou o láske sníval?
Kvôli tebe som sa mnohých vecí vzdala
a to len preto, aby som ti ukázala
ako veľa si pre mňa znamenal
keď si mi svoje srdce dal.
No nedal, klamal si mi zas a znova, prečo opäť?
Bola som len tvoja ďalšia obeť.
Pomaly mi po líci steká slza a ty nie si pri mne aby si ju usušil.
Stále ťa mám veľmi rada, no poviem ti to, čo si už na začiatku tušil.
Bolí to keď sa s niekym lúčiš.
Viac to bolí keď ho ľúbiš.
Čítaš tieto riadky a možno sa smeješ zase.
Záležalo mi na tebe a nie na tvojej kráse.
Raz možno pochopíš aké to bolo kruté.
Teraz je ťažký odchod, neskôr zabudnutie.
Neverím, že sa niečo zmení aj keď sa ľudia menia,
nejdem ti zbohom dávať, idem bez rozlúčenia.
Kvôli tebe mi stále po tvári slzy stekali.
Prečo sme pre seba nikdy porozumenie nemali?
Prečo sme svoje srdcia nespájali?
Prečo sme sa namiesto toho vždy iba hádali?
Povedal si mi, že nezabudneš, že ma máš rád.
A pritom si nebol viac ako kamarát.
Ale teraz už prosím, nič nevrav mi.
Už len odíď a zabudni.