Ked po ulici idem,
kvapky dažda padajú na zem,
a nad oblohou tmavé mračná,
myslíš si že som zázračná.
Urobím krok a kvapky sa odrazia zo zeme,
padaju ako kamene.
Rúti sa na mna vodopád dažda z neba
a pripomína mi to Teba.
V objatí zrážok,
už neurobím ani krok,
čakám tu kým prídeš
a nikdy už odomna neodídeš.
ked cítim tvoje objatia,
vyhrkne mi slzyčka dojatia.
Mokrý v daždi stojíme len Ja a Ty,
to sú naše úlety.
A tak príde krásna chvíla,
ktorá je dlhá ako míla.
Obloha sa vyjasní,
obidvaja sme už štastný.
Dátum vloženia 2. 5. 2008 10:29kica
Dážd
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1452
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Carlo
Mne sa to paci...
2. 5. 2008 18:05 - DAN VAN MAR
tie rýmovania sa mi zdajú príliš jednoduché ...ale v celku slušné
2. 5. 2008 18:07 - kica (napísal autor básne)
carlo: haha no to len preto ze ma poznas nee
2. 5. 2008 21:30 - Maryen
to je pekneee aj mi to sposobilo usmev na tvari ale je to peknee
4. 5. 2008 15:58