Basnicky.sk

Kráčam cestičkami okolo šťastia, no dotknúť sa ich nemôžem!
Pod mojou váhou sa láme ľad,
Kedy už konečne spadnem,
Niet prečo žiť..., nikto ma nemá rád!

Nedá sa nevšimnúť si,
Čo ostatný vravia,
Nedá sa im odpustiť,
odporné podvody a klamstvá!

Neustále trpký život,
Keď musím žiť s ľuďmi ako sú „ONI“
v ústach horké sliny,
myslím...je život ku mne spravodlivý?

po smrti budú mi stále dýchať na krk,
nenávisť vo mne vrie,
a ja sa nemôžem brániť,
no raz sa ta láva nenávisti vyleje!

co keby "ONI" skapali?
ci by ostatny ludia ma chapali?