Basnicky.sk

Deň čo deň si líham do postele,
Sama....
Zimomriavky mi behajú po tele,
Až do rána...

Často krát neviem zaspať, len tak ležím
A uvažujem nad životom, či sa ešte zmení.
Nezmení sa, to viem iste,
Prečo je to také ťažké, Kriste?
Už sem zaťahujem aj Boha, no neviem prečo...
V mojom trápení mi nepomohol, stále idem sama, pešo...

Viem, že moje pocity nie sú nič výnimočné
A ľudia sa v nich nájdu, je to možné...
Čo ma však stále nadchýna je moja sloboda,
Sloboda, ktorej sa mnohí ľudia boja.
Strach a nedôvera nás zvádzajú na každom kroku,
Nezáleží, či je čas potupy a či čas pokroku.
Myslím, že zbaviť sa týchto pocitov chcem,
Ale ľahké to nebude, to isto viem.

Mám už len jednu otázočku:
Prečo?
Prečo je svet taký, aký je? Aj po rôčku...
Prečo?
Spravili sme toho až tak veľa zlého?
Tak veľmi sme nahnevali JEHO?
Inak si to vysvetliť neviem, je to tak.
Pre niečo nás trestať musí, to je fakt...
Ale je potrebné trestať každého???