Je streda, sedem hodín,
rozmýšľam, že si slučku hodím...
Nie, toto nie je žiadny vtip,
tak na samovraždu daj mi tip.
Viem presne, ako sa teraz tváriš,
ale moja, neboj, mňa sa nezbavíš...
A možno aj hej, veď život ľahký nemám.
Veď kedy bol život ľahký ženám???
Asi nikdy, však moja?
A preto sa vždy opoja...
Alkoholom....
Nie pekným slovom....
Mam chuť vysrať sa na všetko,
ale nebudem ako ten starý dedko,
ktorý deň čo deň v jarku spi,
vždy, keď ho vidím, myslím si, že sa mi to sni...
Potom si spomeniem na seba, na ničotu
a uvedomím si v mojom srdci veľkú prázdnotu.
Som ako bez duše, len telo a kosti,
ale moje telíčko je i tak plne zlosti....
Som si istá, že ma chápeš
a že si hlavu nado mnou nelámeš.
To je v pohode, budem zase silná
a tak i ty ostaň aká si > dobrá, milá, pilná....
Dátum vloženia 25. 4. 2008 18:14L3nuska 
Streda
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1717
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
