Basnicky.sk

Prečo ste odišli otecko môj vdiaľ?
Vari ste nás neľúbili,
keď ste nám spôsobili taký žiaľ?

Zaspali ste navždy v mäkkých perinách smrti,
spomenie si na vás občas každý,
no málokto na vaše osirelé deti.

Spíte,už necítite bolesť viac,
chcela by som vás vidieť,
hoci len na chvíľu či na mesiac.

Naposledy vám pohladieť do očí,
zazrieť v nich ten neopísateľný jas,
povedať vám ako vás ľúbim,
a vy mne povedať,že bolesť odnesie čas.

Ďalej už musíte v tme kráčať sám,
preto moje slzy na cestu posielam vám,
nech prinesú pokoj a svetlo do vašej živej duše či mŕtveho tela,
nech vám ma pripomínajú,
len to som vám chcela.

Nechcem už noci preplakať,
so slzami ísť spať,
chcem vás len otecko navždy vedľa seba mať,
a až do smrti sa o vás starať a milovať.

Tak príďte a vyčarte z tmy jas,
chcem vás znova vidieť,
chcem vrátiť čas.