Spomínam,ako vietor
učil ma hrať,
spomínam a myšlienky
nedajú mi spať.
Vypálil si mi
do očí slzy,
ty...
tak milo drzý...
Bola som v tvojom srdci
len nechcený hosť,
spomínam
a už toho mám dosť.
V mojej duši
v lete sneží,
rozmýšľam,
či žiť,či nežiť.
V mojej duši
hnije slama,
každý deň
je tá duša sama.
Prezerám si zbierky
našich starých strán,
ja som sama
a ty si sám...
Dátum vloženia 24. 4. 2008 14:43:´( 
Spomienky a moja duša
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1315
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
prečo má každý kto miluje rovnaký osud? je to paradox alebo bezmocnosť a sebectvo ludí , ktorí milujú a sú milovaní, pekné!
24. 4. 2008 14:45 - DAN VAN MAR
je to naozaj dobré....veru akoby láska bola iba pozvánkou k bolesti
24. 4. 2008 15:00 - krucko
pekne, krajsie ako moje trapne haiku... co robis vecer? aaa uz som zabudol pises basnicky, tak potom nic
M.I.L.U.J.E.M.T.A 

24. 4. 2008 15:40

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
