Basnicky.sk

Citim sa ako v den pohrebu lasky...
Mysel sa mi zvija v hustej hmle
smutku, bolesti, utrpenia.
Nenachadza vychodiska,
nenechadza zmyslu.
V srdci pocitujem bezmocnost
prameniacu z beznadeje.
Pod takou tarchou
mi puka srdce,
pomalicky krvaca...
Som ako Prometheus
prikovany ku skale zivota,
bez moznosti slobody,
vydany napospas drapom
osudu, tak kruteho a
nemilosrdneho....
"Aky je rozdiel medzi
smrtou a rozchodom?",
pytam sa sam seba.
Odpovedou mi je len
sepot stromov,
tichych svedkov.
A ja z poslednych sil
na ne kricim:
"Ziadny, co nechapete?
Milovana osoba Ta viac
nepohladi svojim zrakom,
nepocitis jej teplo, jej auru,
nepoda Ti viac rucku,
aby si ju zahrial,
nezacujes jej kroky
po svojom boku...
Vies iba, ze jej stopy
pokryvaju inu cestu,
nech uz je akakolvek.
A vedomie tejto skutocnosti,
je Tvojim pozehnanim
a prekliatim zaroven..."