Basnicky.sk

Zivot je cesta vlakom,
nestojacim v staniciach,
iba v konecnej...
V prazdnom kupe
sedis iba Ty a samota.
Jedno miesto vsak strazis,
mas ho obsadene,
pre vsetky svoje sny,
tuzby a priania.
Vies, ze niekde,
v inom vozni,
Ta hladaju.
Ale Ty nesmies
po nich patrat...
To cakanie je Tvojim
spasenim i mucenim.
Kratis si ho pohladom
do okna, zrkadla
Tvojej duse.
Vidis ako bezi vlak,
zivot, v odrazoch sa
Ti mihaju spomienky,
su potrhane, kuskovite.
Celistve su iba kolaje,
ktorych sa drzis,
su priamociare,
stracajuce sa v dialke,
ale predsa pevne posadene.
Nemaju ostru zatacku,
ktora Ti tak chyba...
Mas obavy, co ak
niekde chybaju,
tam v hmle buducnosti,
je velka prekazka?
No, ale Ty aj tak
dalej po nich trielis.
Mozes kedykolvek vystupit
a byt v konecnej skor...
S vedomim, ze do okna
Tvoj pohlad uz
viac smerovat nebude.
Budes skor v konecnej,
omnoho skor, prides tam
so zrychlenim, no na Tvoje
miesto si sadne smrt...
Ale Ty to takto nechces,
mas chut spoznavat,
vidiet oblaciky zo svojho
horuceho dychu na okne.
Chces nimi posiat cely zivot,
no niekde ostanu volne miesta.
To boli okamihy kedy sa Ti
zastavil dych...
A pre ne sa oplati byt.