Basnicky.sk

Vonku padá dážď
a ja tu sama sedím a držím stráž
Stráž nad myšlienkami ktoré sa hrnú
keď do tmy pozerám keď nevidno dúhu

Dívam sa kdesi tam do prázdna
a hneď ma tak čosi napadá
čo bolo tam kde teraz nieje nič?
kto dal príkaz ,,choď a to miesto znič“?

Možno bola tam rajská záhrada
no dnes na tom mieste už ani slnko nesadá
už teraz viem čo to nič znamená
to prázdno, tá tma názov ľudské srdce má.

S kvapkami dažďa tiché slová prosby sa mocú
tie slová počúvam, no nechápem význam, čo mi len povedať chcú?
Hlas čoraz viac a viac znie kdesi blízko
a mne z čista jasna blyslo,
to môj hlas sa tam kdesi v hlave budí a prosí o pomoc pre pomoc iných ľudí

Ja vstávam a do rúk sviečku beriem
čo s ňou ja sama neviem,
bleskom svieca zahorí
a plameň tú tmu rozjasní

Vidím tiene akýchsi ľudí
ktorým na tvárach javí sa čas,
jeden po druhom sa rýchlo budí
vstávajú, smejú sa a plačú naraz.
Aj ja zrazu šťastná som, no zrazu bolesť
na rukách mám keď svieca dohorí
a tá dúha nado mnou ma šťastím vylieči.