Basnicky.sk

Nočná ulica, unavená lampa a kaviareň
svieti mihotavým svetlom,
kosti mi pokrýva námraza a srieň,
kroky ma vedú špinavým mestom.

Blúdim a postávam, rátam rukou panely,
teraz keď sa skončil teplý letný deň,
do kavarničky na rohu zamierim,
zmrzli mi ruky, brucho aj kostná dreň.

Miniem starca životom zbitého,
sklenené dvere, nevšímam si,
tupá rana, o sklo hlava, zásah do živého,
trapne si sadnem a objednám si.

"Latte Macchiato s kockou ľadu, prosím."
Ľadové srdce, ľadová pera,
kúsok ľadu topiaci sa v smútku nosím
na reťiazke od manžela.

Opustil ma...
Som žena v pokročilom veku,
hneď na to som ho opustila ja,
pár kíl navyše v mojom drieku.

Že nie som atraktývna a ani som nikdy nebola?
Že nemám dosť dôvtipu vo dne a fantázie v noci?
Z tvojich úst ide hnoj a prach z popola!
Našiel si si mladšiu, tam je zákon aj proroci!

Bola som ti všetkým, matkou, sestrou aj milenkou,
moje hnedé kučery padali vedľa tvojej tváre.
Duša aj oči uplakané keď si išiel za prácou,
ako sme ťa čakávali, ja a tvoje tri deti ešte malé...

To latte vyzerá zvodne, káva mlieko a na vrchu pena,
ten elixír zahrieva moje zmrzlé vnútro.
Isto si užívaš niekde s inou, nemám pre teba mena!
Smútok a plač sa tlačí z mojich útrob.

Čo s tým? Utopím svoj žiaľ?
Ako kocku ľadu v mojom latte macchiato.
Happy end? Čert ho vzal!
Osudy, aj tento raz prejde...