Basnicky.sk

Niekedy sa srdce prieči realite.
Pocity sa vznášajú, krúžia niekde na orbite.

Podriadiť sa láske, to sa stále nevypláca.
Skutočnosť sa potom v ilúziách stráca.

Láska riadi všetky kroky, všetky slová.
Vravím: ľúbim. Vravím znova.

A potom zistím, že si stojím na kábli.
To nie, to by sme asi nezvládli.

Láska je vírus a ja som chorý.
Už viem, že plávam v nesprávnom mori.

A tak som nútený opäť sa sklamať.
Prichádza čas, keď musím klamať.

Keď musím zaprieť vštko, čo cítim
a iba dúfať, že to raz zničím.

Keď Ty necítiš to, čo ja.
Keď v tom niesme obaja.

Prichádza čas, keď musím klamať.
Vlastnými rukami si srdce lámať.

Dnes vravím: nie, nieje to láska.
Aj keď mi srdce bolesťou praská.

Keď láska nádej nemala.
Keď pravda v hanbe ostala.

U nás sa vraví, že treba hamať.
To je ten čas, keď musím klamať.