Basnicky.sk

Chlad za šera opustenej lavičky,
nechcem sa dostať do potyčky
s vlastnou ničotou,
mojej mysle nahotou.

Opustená, nikdy nemilovaná,
hlávka mi poklesla.
Opustená na
vlastné rameno sa ukladá.

Noha cez nohu odložená,
v mlhavom počasí
svetlo mojej duše zápasí,
iba letmý pohľad, nepriznaná.

Čakám, nečakám,
že sa vyčasí,
na lavičke stotisícročnej
od minula do nekonečna.

Moment ako neskutočno,
ako vôbec k tomu došlo?
Možno vzdych
rozotlie ich

ten rozdiel v mojich očiach,
hlboký močiar,
bludička nočná
do nich mi vošla.

Spočinutie večné daj im
mojim očiam,
na lavičke oddanej
minulým storočiam.

Mrholí, v tom šere je chladno,
The Doors & Pulp fiction
mi hrá do myšlienok,
chladný dážď mi povije vienok.

Tak ako všetko začína,
tak má aj koniec.
Nemyslím na nič,
je to jeho vec.

Ako nikdy nikto nikam neprišiel,
v mojej duši sa rozhostil...
Pocit viny
keď nikto mi odpustil!