Basnicky.sk

Krásne sú, nádherné tieto slová tvoje,
len neviem, či oni potešia srdce moje.
To život, áno on, taký je odporný,
on ničí a marí nám vysnívané plány.

Niesi ty ničiteľ, nerobíš vrásky,
možno ty jediný si hoden lásky.
Alebo som aj ja? Možno sme dvaja.
Tá naša minulosť nás navždy spája.

To nejde zabudnúť, veď to sa nedá,
no na svete je ešte aj horšia bieda.
Musíme pochopiť všetko, aj básne,
lebo na svete musí byť naďalej krásne.

Pravdu máš, naozaj, hriechu sa vzdáme,
lebo snáď rozumu trošičku máme.
Pán prítomný je aj tu, nie len tam,
kam v myšlienkach sa často utiekam.

Nezídem, som silná, nedám sa zviesť z cesty,
nebudem páchať už viac toľké neresti.
Aspoň sa snažím a dokázať to chcem,
aj keď ťa naďalej, stále milujem.

Srnča, či holúbok, či kvet zafírový,
chceme my naozaj začať život nový?
Ja nechcem, aj to viem, ale budem musieť,
aby sme v nebi raz mohli sa vidieť.