Basnicky.sk

Chvíľu som na zemi o opäť sa strácam,
otváram oči,
na Teba myšlienky navrácam.
Neviem, v hlave zmätok mám,
myslím, že vôbec ťa nepoznám.
A či poznám Ťa tak dokonale,
stačí pohľad, a viem čo máš v pláne.
Dá sa to tak povedať,
poznám Ťa,
nemusíš záujem predstierať.

Veď Tebe ide len o jedno,
už si pobláznil dievčatko nejedno.
Podarilo sa Ti poblázniť i mna,
teraz už viem, nebola to náhoda.
Chcel si to hneď od začiatku,
tak ako iné, i mňa si zobral na prechádzku.
Vzal si ma do reštiky, kde bol si hádam s každou,
aj mne si vravel, akou som krásnou.
Ako Ti na mne záleží,
BLA... BLA... BLA...
to všetko boli nezmysli.

Nebolo to niečo, čo v danej chvíli si cítil,
bolo to preto,
lebo si sa to každej z nás vravieť naučil.
Vedel si, že každá Ti na to skočí,
ale pri mne sa to skončí.

Už neuverím Tvojim sladkým rečičkám,
už nebudeš ma volať moja maličká.
Už žiadne naspamäť frázy naučené,
žiadne kolená od šťastia podlomené.
Dosť bolo útekov za Tebou,
len vtedy, keď Tebe sa zachcelo.
Dosť už sklamania, že si sa neozval kedy si mal,
skončilo trápenie,
v očiach nemám už žiaľ.

Zavolal si, len keď Ty si chcel,
že mi je smutno si dobre vedel.
Teba nezaujíma, ako sa cítia iní,
chceš len, aby TY si bol spokojný.

Konečne som si priznala,
čo už dávno som vedela,
v Tebe som sa zmýlila,
len uznať som to nechcela.
Ale teraz je už všetko inak,
keď počujem Tvoje sladké slová, chce sa mi smiať.

To, že som Ti naletela prvýkrát,
ešte neznamená,
že sa to musí zopakovať.