Basnicky.sk

To, čo som našla, som v zapätí stratila,
Do ríše bolesti sa opäť vnorila.
Po mojich perách už stekajú slzy,
Nad priepasťou smrti, zase raz krúžim.

Zabil si vo mne posledné, čo som mala,
Tá tvoja neistota mi radosť vzala.
Rany na duši už nič nezahojí,
A môjmu srdcu viac ľúbiť nedovolí.

Na tele jazvy, ktoré sa zahoja,
Srdce mám na kúsky, slová ho nespoja.
Žila som šťastie, ale to uplynulo,
To všetko pekné sa niekam pominulo.

Nechceš sa vrátiť, ževraj už neľúbiš,
Vzájomnú lásku už nikdy nesľúbiš.
Náš vzťah už podľa teba zmysel nemá,
Zamkol si srdce, predo mnou stena.

Zrazu ma nechceš, už nie som vhodná,
Na chvíľku hrania, som bola dobrá.
Vyhral si hru, získal si bod,
Na mojom zápästí cítim už hrot.

Čepeľ sa ligoce sa hrot je ostrý,
Bolesť je silnejšia, zvyšok je jasný.
Krv steká pomalý, hlboký nádych,
Prechádza ďalší rez, pomalý výdych.

Slzy mi padajú do krvavých rán,
Vôbec to necítim, pridám ich pár.

Posledné spomienky na krásne chvíle,
Konečne viem, čo teraz príde.
Prvý raz v živote som si istá,
Už presne viem, načo sa chystám.

Na viečka padá mi ľahučký spánok,
Môj život odnáša tichučký vánok.
Moja hviezda zhasla, už tu viac nie som,
Môj život do neba, anjel už vniesol.

Na hrobe nápis: „Umrela pre lásku“,
„Prečo to spravila?“, kladú si otázku.
Našli ju samú v kaluži krvi,
Kto ju však našiel, kto bol ten prvý?
A bol to on, pre koho zomrela,
Ten zvláštny deň, slnečná nedeľa.