Basnicky.sk

Som ešte malé, maličké ako špendlíková hlavička.
Ďakujem Bohu, že môžem v tvojom tele rásť, mamička!
Ešte som maličký zhluk buniek, ešte o mne nevieš.
Neviem sa dočkať tej radosti, keď sa o mne dozvieš.
Už sa mi pomaly tvaruje telíčko
a tebe mami, chcem dať pusu na líčko!
Dobre sa o mňa staráš,
len to najlepšie mi dávaš!
Cez pupočnú šnúru dostávam živiny,
skvelý kyslík a nevyhnutné bielkoviny.
Aj si kvôli mne sekla s fajčením
a prestala si tak s naším ničením.
Ešte neviem či budem dievčatko alebo chlapec.
Aha pozri čo viem – cmúľam si palec!
Som zvedavé aké meno mi dáš,
ale to je jedno, aj tak ma rada máš!
Rozkvitám v tebe ako kvet
a už sa veľmi teším na tento svet!
Neboj, budem pripravené, budem dobrým potomkom.
Nehnevaj sa, ak ťa budem budiť s krikom
a plačom uprostred noci.
Ja viem, že je to v tvojej moci,
že ma môžeš ukľudniť, utíšiť,
prebaliť a nakojiť.

Už sa teším na naše hry,
a keď všetky tri,
ty, ja a stará mama,
budeme žasnúť, že chodím už sama.
Áno – budem dievčatko!
Budem tvoje zlatíčko,
ktorému budeš čitať rozprávky pred spaním.
Neboj, nebudem otravovať s prílišným plakaním.
Mám v pláne byť dobrá dcéra.
Žiadnu nadávku nevysloví moja pera,
nebudem sa biť, odvrávať ani hnevať.
Budem chodiť na klavír a pekne spievať.
Budem sa dobre v škole učiť
a každé ráno sa s tebou ťažko lúčiť.
Budú ti na plece padať mojích sĺz kvapôčky,
keď mi nejaký chalan dá kopačky.
Budeme spolu prežívať strednú a vysokú školu.
Verím, že aj po svadbe budem my dve spolu,
že s manželom budeme blízko teba bývať.
A dúfam, že to čo teraz cítiš ty, budem aj ja raz prežívať.

Ach mami! Prečo si to urobila?!
Prečo si ma zabila?!
Prečo si to dovolila?!
Prečo si ma neľúbila?!

Tie kovové nástroje vnikli do tvojho tela
a z maternice sa pre mňa stala cela,
mučiareň a popravisko.
Utratila si ma jak nejaké psisko!
Prečo si mi nedovolila uzrieť svetlo tohoto sveta?!
Mohla si ma nechať teta,
mohla si ma dať na adopciu,
alebo si predtým mala brať antikoncepciu!
Prečo… mohli sme to spolu vyskúšať,
mohla som ti radosť prinášať.
Spolu sme mohli všetky útrapy prekonať.
Keď si mi už život dala, nemala si mi ho brať!

Kovové kliešte rozdrvili moju maličkú,
ešte nevyvinutú hlavičku.
Rozdrvili trup, v ktorom bilo srdce.
Bilo rýchlo a hlasno ako údery na boxerské vrece.
Rozdrvili moje malé končatiny.
Ktoré dieťa si toto zaslúži od svojej mami?!
Moje zvyšky odsali kovovou trubicou
a spláchli do kanála, čo sa tiahne pod ulicou.
Bola som povysávaná vysávačom jako prach, smeti!
Skončila som tak ako tisíce iných, ako mnohé deti.
Chcela som ti na pamiatku nechať maternice rakovinu.
Ale ja sa nepomstím, nezabijem svoju maminu.
Úplne mi stačí, že ťa zožierajú výčitky a cítiš vinu...