Basnicky.sk

Kým si spala spadla hviezda,
bez teba aj ruža zvädla.
Tá ruža viac už neožije,
veď radosť bez teba nejestvuje!

Kým si spala svet oslepol,
niet už krásy na ktorej by lipol.
Pretože keď spíš zakrývaš sa,
svet nemá na čo pozerať sa.

Kým si spala zhaslo svetlo,
bez teba nám šťastie ušlo.
Nebude už svetom smiech lietať
a ja nebudem sa viac usmievať.

Kým si spala stratil som sa,
kým nevstaneš nenájdem sa!
Bez teba život môj nemá cenu,
len keď zobudíš sa nájdem svoju vieru!

Kým si spala ja som zmizol,
bez krásy tvojej cieľ už nebol.
A tak blúdim svetom špatným,
ľahnem na zem a ticho zaspím...








Venované (ty budeš vedieť):
„A keď vstaneš pozrieš vôkol seba,
nevidíš nič, len obraz seba!
Svojim chovaním si všetkých odohnala,
nezostal ti nikto koho by si mala rada.
Nezostal som ani ja,
radšej som to vzdal bez boja!
Dúfam, že zomrieš takou smrťou,
akou si v živote bola dobrou.“

Prežijem aj bez teba!