Basnicky.sk

Zostúpil anjel z neba,
chce si pozrieť dobro sveta,
no miesto lásky, pokoja a priateľstva,
všade len zrada, krik a kopa násilia.

Ten anjel keď to všetko vidí,
nevie čo má robiť,
či zavrieť oči a byť slepý,
alebo sa snažiť to kruté ľudstvo zachrániť.

Najskôr sa snaží čo mu sily stačia,
no potom pochopí, že oni nezonačia.
A keď mu ani ten Boh nepomáha,
stráca nádej a seba karhá!

Seba karhá za tú biedu,
seba karhá za nezbedu,
seba karhá za tú ľudskú krutosť,
seba karhá, že necítia ľútosť.

Potom padne na kolená,
hlavu pustí do dlaní,
potichučky smutno stená,
len kľačí a nič nevraví.

Potom idem k nemu potešiť ho,
že ľudstvo nie chyba jeho,
pomaličky hlavu vzpriami
a ja pozriem mu do očí.

No div od ľaku neumieram,
keď oči jeho plné krvi zieram –
- on plače krv svoju, dušu svoju a život svoj!
A kvôli komu? Kvôli nám – krutým tyranom.

Si môj krvavý anjel, môj krvavý sen,
moje krvavé šialenstvo, si moja krvavá nádej.