Basnicky.sk

Šmýka sa pero po papieri,
a slová opúšťajú básnikove pery.
V mysli hľadá rôzne slová,
o rým pokúša sa znova.

Na papieri vyvíja sa dej,
riadkov už má habadej.
Chlapec, dievča a či zviera,
v pamäti je zrazu diera.

Nevie o čom písať ďalej,
o stolíku v sieni malej?
Či o láske medzi dvomi?
O tom ako rastú stromy?

Hľadá pokoj, chvíľku ticha,
no všade niekto hlasne dýcha.
Príbeh sa mu už z hlavy tratí,
kedy sa len múza naspäť vráti?

A tak báseň nemá dej,
riadkov nie je habadej,
iba pár slov sa zachovalo,
a básničku pochovalo.

Nemal básnik nápady,
no nebral na to ohľady.
Darmo teraz škrtá slová,
básnička je predsa náladová.

Nemal básnik náladu,
písal slová do radu.
S týmto sa vám asi priznám,
nemá báseň žiadny význam.

Končí sa už slovný rad,
a básnik je celkom rád.
Slová má už v malíčku,
a napísal básničku.