Basnicky.sk

Tichučko stená duša básnika,
keď zmizli slová a niet vinníka.
Nezmizli slová to len,
niet nikoho kto by ich čítal v tento deň.

Pomaly plynú básnikovi hodiny,
keď je sám a nie v kruhu svojej rodiny.
Pretože básnik veľmi trpí tým,
keď niet nikoho kto by hovoril s ním.

Veľmi trpí myseľ básnika,
keď myšlienka za myšlienkou z nej uniká.
Neznáša keď má nápadov plnú hlavu,
čo veľmi rýchlo z nej vyplávu.

Videli ste už nahnevaného básnika?
Videli ste, keď mu šibalská iskrička v oku zaniká?
Tak škaredo sa básnik chmúri,
keď sa v ňom všetka zlosť búri.

Vtedy keď slza básnikovi z oka vytiekla,
všetka radosť zo života mu utiekla.
A keď je tá slza horúca,
vyronil ju básni priamo zo srdca.

Veľmi trpí básnikovo telo,
Keď ráno nemôže vstať smelo.
Keď má úplne prázdnu hlavu,
A musí si dať silnú rannú kávu.

Taký má básnik ťažký život,
medzi zemou na nebom lieta ako pilot.
A viete čo trápi básnika pri stretnutí zo smrťou?
Že o nej nebude môcť napísať tisíce krásnych slov.