Basnicky.sk

Slzy mam na tvari, jedna za druhou stekaju po mojich licach,
každá pred tým než dopadne, príbehom sa pýta.
prečo plačeš, prečo nás na tvári máš, azda sa niečo stalo,
preto sa už neusmievaš?

už nemám dovod usmev nosiť, už nepatrí mi šťastie z rosi,
malý anjel z neba pod srdce mi dopadol, odýsť nemal dovod, tak kde ho mám?
anjelik moj, po nebi ďalej blúdi, mňa nechal samu,
nik nevie ako to bolí.

utieram vás slzy každý večer z mojej tvári,
s prosbou ku vám obraciam sa vodne v noci.
vrátte mi anjela spat do mojho lona,
nepatril vám tak vrátte ho znova.

chcem len to na svete pre mňa jediné, vrátte mi mojho anjela zo zeme,
vrátte mi to čo pre mňa znamená veľa, toho malého anjela mi treba.
dajte mi nádej objať ho, a nárok na prvé slová,
veď príiš skoro odyšiel, nepovedal ani mama moja.

vráť ho boh, naspeť mi ho daj, nebol to tvoj sok,
prečo ho potom pri sebe nemám.
v snoch stále ho vidím, no s každým dňom stráca sa mi z očí,
daj mi ho speť, prosím, veď bez neho žiť nechcem.

vráť ten dar, každému drahý, mojho malého, poklad zlatý,
vráť, či už si mi neublížil dosť!
tak ho vráť, navždy budeš moj hosť,
vráť ho prosím, veď slz mám už dosť.

MB