Basnicky.sk

Včera áno,
dnes už nie.
Mením svoje rozhodnutie.

Po vodách zradných netúžim,
toľko rokov sebe slúžim,
dnes to bude naopak.

Čo bude keď...
...keď sa dostanem pred tabuľu...
...tabuľu,pred ktorou už niet cesty späť...
... späť už aj tak ísť nechcem..
...nie seba,ale svoje telo týmto trescem,
vravela som,že to bude naopak.

Tabuľu,na ktorej bude preškrtnuté,
počuť to nechceš,to je isté,
tak budem ticho,
nech aspoň tebe nezhasne plamienok trápnej nádeje rýchlo.

Ako inak to znázorniť?
Takto prosto a jednoducho to nevie nik.
To, na čo je každý zvedavý,
šťastný život za jeden moment vymeniť,
neistotu istotou nahradiť,
príjemne si posedieť,
mať dobrý výhlad,
na čo?
Na tabuľu bielu čarovnú,
čítať si so strachom v čiach,
uvedomovať si daň za pravdu,
koniec sveta osamote očakávať,
obzerať sa,no už niet cesty spät,
späť už aj tak ísť nechcem,
nie seba,ale svoje telo týmto trescem.

Vravela som,že to bude naopak.