Basnicky.sk

Tam,
kde slnko svieti
kde sa prieči života bôľ
takmer na sveta konci,
kde doľahá tieň na líce,
tam kde sa končia koľajnice
tam vidieť celý vôľ.

Potom,
keď zazriem života žiaru,
keď zbadám mesiac na púšti
potom, keď sa to rozlúšti
neznáma všetkých neznalostí
uvidím čo privádza ma
do úlnej nepríčetnosti
do absolútnej zúrivosti
do absolútneho neznáma.

Vtedy,
obzriem sa v zrkadle minulosti
a pôjdem ďalej v nádejnej budúcnosti,
vtedy v záblesku jasných hviezd
prosím neodleť,
prosím nerozsyp zrnká šťastia
zrnká prachu výrečnosti,
ani zrnká čo privedú Ťa
k dokonalej absolútnosti.

Tak neodleť prosím
no tak spadni do nebies.