Basnicky.sk

MikroB18  Zobraziť/skryť lištu autora

Žiarlivá žena - kam až môže zájsť ľudská hlúpoosť

Prišla zima. Dedina bola nádherne zasnežená. Vonku mrzlo až tak prašťalo .Konáre stromov pokryla srieň . Sneh pod nohami nepríjemne vŕzgal .Decká sa pred domom guľovali , boli také mokré , že jedny veci im ešte nestihli uschnúť a druhé už mali premočené. Panenská príroda pôsobila tak nedotknuto .

Anna vyšla na dvor , mala na sebe starý , pozošívaný kožuštek . Na hlave mala prehodený starý vlniak. Žila vo veľmi skromných pomeroch. To jej však vôbec neuberalo na pôvabe. Jej krásne modré oči a blonďavé vlasy lákali mnohých chlapov z dediny. Bola veľmi plaché žieňa .Než by mala ísť na zábavu , radšej šla zametať dvor , alebo podojiť kravu.
Otec jej vždy vravieval:
„ Také šumné dievča , súce na vydaj a frajera nemá , len si ho ty hľadaj lebo zostaneš starou dievkou, Anička moja!"
„Ale starý veď má ona ešte času!", bránila ju matka.
Anna sa len pousmiala , nič nevravela len poslušne varila obed.

V tom čase napadlo toľko snehu , že príjazdová cesta sa stala nepriechodnou. Zavolali si teda na pomoc chlapov zo susednej dediny. Medzi nimi bol aj Štefan. Urastený chlap s povesťou pracovitého , ale zároveň prelietavého človeka. Po dobre vykonanej práci domáca pani zavolala chlapov najesť. Vtedy sa prvý krát stretli Anna so Štefanom. Poslušne obsluhovala chlapov .S usmiatou tvárou im nosila na stôl a keď dojedli všetko spratala. Chlapi sa pomaly poberali domov. Štefan vošiel so kuchyne a oslovil ju.
„Nože Anička nešla by si ty so mnou na veselicu?"
„Vieš , ja na zábavy nechodím"! snažila sa ho odbiť.
„Raz to musíš skúsiť , ja ťa v tanci vyzvŕtam a potom domov odprevadím!" prehováral ju.
„Dobre teda , keď ma tak ponúkaš pôjdem!"
Štefan sa len usmial popod fúzy , pozdravil sa a odišiel.

* * *

Zábava bola v plnom prúde .Kapela hrala ľudové piesne. Mládenci obsmŕdali okolo dievčat a snažili sa im nenápadne dostať pod sukne. Do miestnosti vkročil Štefan hneď za ním bojazlivo vošla Anna.
„Tak muzika a teraz tú moju !" skríkol a schytil Annu pod pazuchu .
Zostala zaskočená , ale poslušne s ním odtancovala celé kolo.

Na kraji postávala Mara .Bola to ohrdnutá Štefanova milenka. Len ťažko pre dýchavala , keď jej dal pre jej výbušnú povahu zbohom. Obzvlášť teraz chytila nervy , keď uvidela svojho chlapa zvŕtať sa na parkete s inou.
„Kto je hentá suka ?" spýtala sa Bety miestnej drbny.
„A čo ju nepoznáš veď to je sedliakova dcéra Anča!"
„Nepoznám ,ale čoskoro oľutuje , že mi cestu skrížila!" odvrkla Mara.

Zábava nad ránom skončila .Štefan ako sľúbil odprevadil Annu domov. Keď sa jej pokúsil strčiť ruku pod sukňu obratne mu ju odtisla a vybehla domov. Trocha sklamane teda odchádzal , keďže vyšiel na prázdno . Nevšimol si , že ich sledovala Mara.
„Tak tu bývaš pobehlica!" pomyslela si Mara a šla domov. Celú noc rozmýšľala ako sa zbaviť svojej sokyne . Spomenula si na recept starej cigánky .Dala variť vodu , rozbila do nej tri surové vajcia aj so škrupinou. Pridala kus sušenej muchotrávky , z chladničky vybrala zmrazenú prasaciu krv .Celé to rozmiešala a zasypala múkou . Takto pripravené cesto , vytvarovala do troch posúchov a dala upiecť. Nad ránom ich zabalila do koša a podhodila Anne predo dvere.

Ráno šiel starý sedliak opatriť dobytok , keď otvoril dvere našiel tam posúchy a tak ich položil na stôl. Keď Anna stala šla pripraviť raňajky . Tu si všimla posúchy .Jeden z nich okamžite ochutnala. Keď do neho zahryzla , celá tvár sa jej kŕčovito skrivila .Takú odpornú chuť vari nikdy necítila. Zmocnila sa jej slabosť .Hlava sa jej prudko zatočila . Spadla na zem.

Otec zavolal miestnu liečiteľku babu Držkovú. Bola to stará baba ktorá využívala hlavne bylinky a na prírodnej báze sa snažila pomáhať ľudom. Keď vošla do miestnosti , akoby ňou zatriaslo.
„Niekto ju očaroval !" vyhŕklo z nej.
„Matka sa schytila za hlavu , Anka moja preboha kto ti to urobil!" vzlykala žena.
„Čo s ňou spravíme ?" spýtal sa sedliak.
„ Skúsime očistný odvar , ale nič nesľubujem !" odvetila starena.
Žena vytiahla niekoľko bylín urobila z nich odvar a naliala ho Anne do úst.
Teraz počkáme , čarodejnica ktorá ju očarovala upadne do veľkých bolestí. My zistíme ktorá to je a potom ju necháme upáliť . S jej smrťou odídu aj jej čary , potom má Anka šancu na život.

V tom čase ženy u susedov drápali perie . Medzi nimi bolo veľa mladých dievok a nechýbala ani Mara. A samozrejme tam bolo aj kopu starých drbien ktoré spolupracovali s bylinkárkou Držkovou. Tvorili tak akúsi sieť v boji proti čarodejniciam Ako tak drápali perie Mare náhle prišlo zle a tak musela odísť domov.
Ráno sa Držková dozvedela o Mare. Zavolala teda žandárov . Dotiahli ju na rínok a pred všetkými obyvateľmi ju upálili. Zvíjala sa v plameňoch , neprosila len sa smiala a preklínala všetkých ľudí. Ženy odriekali modlitbu a ďakovali bohu , že ich zbavil tej strašnej čarodejnice. Pomaly zhorela ako starý popísaný papier. Anna sa však neprebrala.
Zomrela presne o týždeň na zápal pľúc . A postupne celá jej rodina. Tomu miestu sa ľudia už navždy vyhýbali bolo totiž očarované....

Dátum vloženia 11. 1. 2008 15:16
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2575
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. Saphira

    ooo Držková inkvizícia...ako keby návrat do stredoveku, ale ja mám takéto historické rada

    11. 1. 2008 15:55
  2. nereg. mikrob18

    dakujem ved vravím archaické jak prasa ,ale tak skúšam rôzne štýli...

    13. 1. 2008 00:25
  3. nereg. Saphira

    fakt mi to trošku evokuje kukučína

    13. 1. 2008 14:48
  4. MikroB18 (napísal autor básne)

    tak to beriem ako kompliment dakujem ,no ono je to vlaste príbeh ktorý mi rozprávala babka...resp. nejaké to gro, zbytok samozrejme moja fantázia....

    13. 1. 2008 16:00
  5. nereg. Michal Bednář

    toto sa mi dosť páčilo.....toto možem....

    14. 1. 2008 16:01
  6. nereg. stranger

    nice

    15. 1. 2008 21:15
  7. MikroB18 (napísal autor básne)

    Vdaka som rád že sa páči, tak hodím ďalšiu...

    18. 1. 2008 15:09