Basnicky.sk

Almita  Zobraziť/skryť lištu autora

So Happy Birthday

Blizi sa k jedenastej hodine. Posledna hodina mojho dna. Mojich narodenin. Clovek by si povedal, ze ked ma uz tento sviatok, bude jeho den straveny velkolepo – vela darov, zelani, alkoholu, bozkov, lasky, kvetov, sexu a pod..
Moj den ale bol uplne o inom. Ak neratam tych par cokolad a doslova vynutenych priani. Ale jednu vec som dostala. Netusim ale preco prave tento „moj“ den, som dostala od neviem koho (jedine co viem, ze to musel byt riadny pako) poriadnu narodeninovu depku (dakujem nadprirodzenym silam co toto riadia... ked zistim ako sa k vam dostanem asi vas zabijem, ak predtym vdaka vam nezabijem seba...)
Mozno za to ale mohli spomienky na predchadzajuce narodeniny, ked som prvy krat zazila, ake to je, ked mas v ustach iny jazyk ako svoj a do nohaviciek zatulane cudzie ruky. Tomu sa vravia krasne stravene narodeniny. Nie ako tie dnesne, kedy som obdaruvala ludi ja, ale nicim potesujucim, skor naopak. Bola som ku kazdemu kto sa mi zamotal do cesty zla, protivna a neviem jaka kadejaka (nastastie si to zlizla len moja rodina). Hmm asi to ti, ktori sa na mna vykaslali vedeli vopred, tak sa im ani necudujem, ze ma mali v pazi. Tiez by som nechcela byt na ich mieste a nechat na seba kydat.
Este mam necelu hodinku aby som si nejako uzitocne tuto udalost uzila. Je ale neskoro hladat niekoho, kto by so mnou v tuto hodinu sexoval, a sama seba sa – to sa mi ani nechce. Pri pisani tejto kraviny si toho moc neuzijem, vonku pada sneh, mozem sa ist do neho hodit, ale to by som dostala darcek v podobe liecenia na psychiatrii, na jojke davaju eroticky film v ktorom sa miluje nekonecne chuda baba s nekonecne krasnym chlapom a predstava, zeby som bola na jej mieste ma privadza do dalsej neskutocnej depky.
Na ostatnych kanaloch rozoberaju zamatovu revoluciu (z toho sa da pekne vyvodit ze je 17.11. pre tych co maju pomerne slabu orientaciu v historii Slovenska) ... Naivne dufam, ze spomenu aj mna. Hold, nestalo sa. Asi sa na protest upalim ako ten student, ale to by som nebola povazovana za hrdinku, ale za niekoho kto nema fantaziu spravit nieco inaksie a tak opakuje. Mozno raz ma napadne nieco facsinujucejsie ale dneska vazne nemam hlavu na vymyslanie...
Mozem ist este skusit biely sex – vyrabovat chladnicku. Ale ta je na tom asi podobne ako ja – ziva prazdnotou. Mohla by som teoreticky skusit nejaky chat, ale prakticky to asi nepojde, to by som musela pocuvat revanie mojej sestry, ze chce spat. Co sa este da... hmm... Napustit si vanu??? Ale tak neskoro, a este ked otec setri vodou a aj keby nesetril, o takomto case ma tepla voda tak 5 stupnov, to by asi neslo. Asi zaleziem pod perinu, hodim do pusy kocku cokolady, a kym sa mi bude pomaly ale iste rozpustat na jazyku, budem ako kazdu noc zas a znova spominat na to ako sa milujem s nim. A je mi jedno, ze ta cokolada bude mat za nasledok sadlo na riti a neviem kde. Mam predsa narodeniny...
Dátum vloženia 4. 1. 2008 13:10
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2497
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. Saphira

    ta predposledna veta ma dostala

    4. 1. 2008 16:27
  2. LevicaLeon

    Tak odlahceny a recesisticky clanok som dlho necitala, o par dni sa presne takto budem citit aj ja

    14. 8. 2013 04:20